sobota 19. septembra 2015

V kotline zoborskej diali sa veci.

Neznášam keď mi do izby vletí mucha a trieska si hlavu o každý kúsok môjho nábytku.
Zo života farmakologického blogera si môžete zobrať jedine to, že učivo z druháku si nepamätá ani jedna z našej premúdrej triedy. -strašia nás matu(riť)kami
Nech to tu nesmrdí zas školou, začnime pikoškami:

1. ZOOT otvoril svojú novu výdajňu radosti (a po grejpovom zážitku sa tam fakt oplatí ísť)
   Kde? Nitra, Piaristická 10. (a tento víkend má silné 25% zľavy)
2. Smútok mi zahnal potulkami Nitrou. Tu
3. Dokonalá symetria sa rovná 0. - zistila som po opakovnom vyslovovaní tejto vety, že jej nechápem.
4. Našla som dokonalé šaty. Predsa nedokonalé- čo je to za svet, ktorý vyrába šaty ktoré sa nevedia prispôsobiť ženskej podprsenke? Aj to je problém ľudstva. Väčší než problematika imigranti.
5. Nastalo to obdobie: oznamkovanie o prichádzajíci stužkovej (chceš oznamko? píš mi.) A musím tu pochváliť jednu slečnu fotografku (podporte začínajúci účet)  z ktorej musí dačo byť, takže obrázková vsuvka niekde tam dole. 
6. Keď ti mám odporučiť krásny parfum, tak tento ľúbezný







a čo vy? ako prežívate
 devätnásty septembrový deň?

pondelok 14. septembra 2015

Dear diary | Nerob kompromisy, ak.

" Som zraniteľná, a preto sa občas stáva, že som zranená. 
A keď som zranená, plačem. 
Najlepšie do vankúša, tam ma nikto nevidí. " Z.P.

Nie je práve to najlepšie obdobie na rozprávanie, no často krát sa stáva, že mi povieš "napíš niečo". A tak ti poviem v skratke o tomto období. Dá sa byť šťastne smutný? Asi nie... Ak mám poukázať a objasniť môj psychický stav bytia, nedostali by sme sa nikde. Iba pri Dominiku s knihami v ruke. Ba už len s akými... Škola ma už nenechá stratiť sa v živote vymyslenom. Drží ma tu pevne, mučí ma a čaká kedy zošaliem. Nepreháňajme

Je presne to obdobie keď chcem byť
-vedená a milovaná-

Som stratená v mojom pseudosvete plnom myšlienok a nesplnených snov. No predsa som prešťastná, pretože nie som sama. Mám Jeho a jeho. Pripomínam si to deň či noc- aj keď mi maturitný ročník spôsobil elektrické poškodenia. Upratujem si myšlienky a plány. V sobotu mám ísť na svadbu. Na svadbu, na ktorú čakám už 4 roky. Konečne sa vydáva, aká som len šťastná. Keď sa teším z jej svadby, budem sa tešiť aj z mojej? Každá žena túži po princovi- ktorý ju bude hoden. Nie taký ten obyčajný, chvíľkoví-čo nevie čo chce. Ten, čo ťa bude viesť a budete sa vychovávať navzájom. Ten, čo bude tvojou bútľavou vŕbou keď sa stratíš a bude ti ťažko na duši. 

"Stanovila si si, čo od neho čakáš, 
no nespĺňa kritéria?
 Dovtedy nerob kompromisy."

Ty si tvorca svojho života. Máš právo si vybrať. Vybrať to- po čom túži tvoje srdce. Dovoľ aby ho chránil niekto, kto ti neublíži a ak dovtedy takého človeka nenájdeš, zver ho Bohu. Môžno sa snažím o slová múdre- no viem, že za tieto slová by som bola vďačná pred pár rokmi. Opäť mi to pripomína jej vetu: Vedela som, že musím zatvoriť dvere. Zatvoriť a nenechať ich ani len trošku pootvorené. Bolo to ťažké a má to následky. Presne ako si hovorila. Zmenilo vo mne vieru v rozprávky, no mám pocit, že jednu rozprávku som začala žiť bez toho aby som chcela. Proste ma do nej hodili (kto?) a zvyknem sa usmiať. Úprimne. 

Som rada.