piatok 28. októbra 2016

DEAR DIARY | Žena.

Na svete je veľa komplikovaných vecí. Už len slovo komplikovaný znie komplikovane.
Ale jednu vec, ktorú potvrdím za každým je, že byť ženou je asi najťažšia úloha.
Nechcem byť žena. (a potom zas chcem byť žena) 

Kto sa má v tom bordeli dofrasa vyznať? -žena

Áno som žena:
mám veľa emócií a neviem ich koľkokrát napratať do stavu " buď kludná"
neviem spať keď ma niečo trápi aj celú noc, lebo si proste neviem rozkázať,
rozplače ma všetko- hnev, radosť, filmy, pes, počasie a potom muž nevie kedy plačem fakt.
radšej svoje emócie píšem ako rozprávam, pretože skôr ako
dopoviem čo ma trápi sa samozrejme rozplačem (synonymum slova rozplakať sa?)
aj ja čakám na rozprávku snov a na princa na bielom koni
na môj hepy ending, ktorý možno ani nepríde, lebo kto by chcel umrnčanú Myrtu.aj ja stalkujem instagram a nervačím keď nemôžem byť niekde, lebo zaprašivená dedina.

Áno také sme, nie všetky, ale isto si picnete dole komentár typu "hovoríš mi z duše".
Nelezie ti to na nervy? To aká si? Och. schizofrénia

Nie, dnes načakajte motiváciu, dnes ju potrebujem ja.
Dnes som žena, ktorá trucuje o 23.26 a snaží sa vykecať si emócie z hlavy,
aby zajtra ráno vstala a ťahala dvanástku s úsmevom na tvári. - ďalšia schopnosť ženy

Hľa, aj takáto som, neodsúď ma denníčkoví priateľ.

utorok 25. októbra 2016

Jeseň na Liptove. časť druhá.

Jeseň je u mňa každý rok rovnaká. U koho nie kokso..
Kopem do lístia ako splašená a cítim sa pri tom ako dieťa.
Zbieram najkrajšie a najčistejšie listy, ktoré už zmenili farbu
a potom si tlčem rozum s tým ako ich využijem- väčšinou skončia len vylisované.
Ak sa rozum pohne tak niečo vytvorím.
Ľúbim vonku tak jesenne vymrznúť a spraviť si čaj.
Ľúbim sa hrabať v ponuke čajov a vyberať si z 10 druhov.
Akéžeto móresy tento svet nevymyslí. Krásnô.

Ale predsa je táto jeseň iná... už nemrznem po ceste do Billy a nemám výhľad na trnavskú arénu. Už nie som žiačkou zdravotníckej školy a vonkoncom nie som od domova len úbohých 60km. Mizeratoto.
Túto jesäň sa učím novým móresom: ako byť univerzitne aktívna a ako prežiť stres z kopca (kopčiska) nových ľudí. Ja nemám stres. Len.. som introvertne extrovertná a častokrát doplatím nato, že som sa vôbec ozvala. Učím sa používať pojmy akadémia, semester a že Céčko nie je trojka dofrasa, ale dvojka. A úplne najhlavnejšie: ako je možné sa naučiť všetko to kvantum skrípt?! fack.

Takto frflem: ako každý vysokoškolák. Teda ako každý prvák. Sám doma: Stratený na univerzite.


ale niečo sa nezmenilo.
niečo ostalo, presne to
čo vo mne bolo aj pred rokom.
Pán Boh s ktorým to ťahám už
5.ty rok!!

A asi preto som zakotvila tu. Pretože, tu je bežné rozprávať sa o Božích plánoch, a pýtať sa samej seba čo vlastne o Bohu viem. A čo mám povedať človeku, ktorý sa pýta? Veď je toho tak veľa, presne ako pred rokom.. stále sa zasekávam a neviem ako najjednoduchšie začať.
  Chcem, aby boli so mnou tam, kde som ja. (Ján 17:24) 
"Ježiš chce, aby sme boli s Ním tam kde On. Ty. Ja." (Vo Vitríne)
A tak preto som sa to tu naučila ľúbiť, aj keď pred rokom som bola niekde inde. Mám okolo seba aj ľudí ktorých som mala minulý rok čo je neskutočne krásne a som za vás rada!

aj takto vyzerá môj pozitívny
jesenný večer. Na miesto robenia
seminárok, píšem vám a vylievam
si svoje jesenné pôžitky.











utorok 11. októbra 2016

stratila som sa medzi horami. čásť první.

každý má svoj talent.
keď dieťa chce hračku druhého dieťaťa,
a nenájdete kompromis schovaj tú hračku.
Nebude ju mať ani jedno dieťa.
V treťom veku prichádza zázračná otázka:
"Prečo?"

A kopec ďalších nefarmaceutických  záležitostí, ktoré postihli moj rozum. Zatiaľ som prišla len na to, že táto škola mi bude poučkou pri výchove môjho dieťaťa. Lebo nie, neplánujem učiť. Ja a učiť? Haha. 5yearslater. Stratila som sa pod horami v Ružomberku, cez víkend tu snežilo (začnite sa smiať západňári, zo mna je už dievča z pod Tatier).
 poďme fucktovať:

#1: píšem tento príspevok a Julka si myslí, že píšem seminárku. (človek sedí celý deň pri počítači a píše)
#2: "A prečo si to urobila takto?" "A prečo je to pero položené takto?" Poznáte takéto otázky trojročného          dieťaťa? Pégečka ma naučila zodpovedať túto otázku!!! Hľa: " A ako by si to urobila ty?" Dieťa ostane v tranze.
#3: Ak začne horieť intrák, každý to odignoruje, lebo podla rozhlasu horí každý deň.
#4: UPaC je skvelá vec- skvelí ľudia, skvelé chvíle je tam snami On!
#5: Liptov je krásny.
#6: Je tu zima. (fákt? nič nové)
#7: nabudúci týždeň Beánie- Lukáš pojde vo vojenskom (začnime sa smiať, to bude zážitok)
#8: mám strašne veľa predmetov a ešte viacej spolužiakov ( naučte ma zapamätať si 84 mien)
#9: V triede máme jedného chlapca. Volá sa Boris. Keď Boris chýba, každý učiteľ to vidí. Nebuď ako Boris. Nebuď jediný chlapec medzi 83 babami.
#10: fuckt veľmi dôležitý oznam dňa od jedného doktora: " Na skúškach minimálne 35 musíte odísť" Jéj. Díki.

Toľko z pedagogického okienka. Páči sa mi to tu, príroda je super, Váh mi žblnká pod oknom, budem sa na ňom spúšťať domov. Dominika netrep. 

A čo vy? Ako intráky a škola? 




 photo credit: BaskaPhoto