nedeľa, 16. júla 2017

vo dvojici

melancholická duša stojaca na zelenej lúke:
 dosť bolo toho ťarchavého smútku
z neoceneného bytia, zanechala si na Kľaku
posledné známky zármutku.
nikto nič netušil, nevravel, nekričal
 zaspala láska, zaspal sen.
nikdy si mi nepovedala, že zaľúbiť sa
je tak krásne, ľahké a rýchle.

ale zabudnúť ťažké.

poď so mnou do lesa, aj keď sa bojím,
 tentokrát nie medveďov
bojím sa, že znova ucítim
pocit prázdnej stoličky v kuchyni.

zelené oči, špinavé blond vlasy.
večne je to o snoch, túžbach-
naplň ich prosím.
Naplň ich, ako hviezdy dopĺňajú
mesiac každý večer na oblohe.
Na oplátku ti sľúbim mlieko s grankom
spolu s láskou.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)