štvrtok 20. septembra 2018

cez Neho sleduj život.

Už som aj zabudla aké to je sedieť v Ružomberku, počúvať "dialničné" fofry a ťukať do klávesnice tohto počítača. A tak som znova po celom lete tu. Naspäť. S veľkými zmenami v mojom živote.

V novom byte na Bystrickej sa žije dobre. Učím sa novým veciam, minimálne - hospodáriť so študentskou výplatou. (ak nevieš aká to je, tak tá, keď  vyberáš medzi cenou 0,80€ a 0.50€ a zvolíš tú lacnejšiu variantu) No. Ale to je len jedna z tých ťažších vecí, ktoré začali v novom byte. Jedna z tých krajších vecí využívanie kuchyne! V mojom živote veru prvýkrát, varím vo vlastnej kuchyni, teším sa jak malá už len z dobre urobenej ryži. Ako malá som si vždy predstavovala, že raz budem volať ľudí k sebe, nikdy som nemala tú možnosť, vždy som bola tá, ktorá prišla na návštevu a nechala sa pohostiť. Tento týždeň som mohla prvýkrát pocítiť, aké to je zavolať dievčatá ku mne a spraviť im radosť čo i len obyčajnými mafinami. Vďačná som, za ne, za toto. 

Ale nie som vďačná len za to, že mám kde žiť. 
Vďačná som aj za to, čo Pán tvoril v mojom živote počas uplynulého pól roka. 

Dal mi možnosť spoznať samú seba.
Ukázal mi, že On lieči slzy a nikto iný.
Upozornil ma, že dneskajšok má dosť starostí a nebudem sa sústreďovať na zajtrajšie.
Poslal ma slúžiť a pomáhať - nesústreďovať sa na seba a môj strach.
Naučil ma byť pokornejšou.
Dal mi lásku od najbližších kamarátov.
Ukázal mi život v zbore.

A potom ... mi dal novú šancu.

Poslal mi pochopenie
Dal mi možnosť byť prijatá
Poslal mi svoju lásku
Pripomína mi a učí ma, aký je dôležitý v mojom živote je On.
Dáva mi nové pomocné ruky
Nenechal ma samú.
Zabudol na moje hriechy
Ukázal mi nové ľúbezné miesto
A dal mi možnosť snívať a plánovať

cez neho.
s Ním.


pinterest





utorok 31. júla 2018

zvesť.

našla som staré rozpísané príspevky
také, ku ktorým som postupne pridávala vety
a vytvárali celistvý celok


možno sa raz naučím neplakať
bez dôvodu
a nesmiať sa 
bez príčiny
mamka
tvrdí
že má skvelú dcéru
... má?

bolo mi vtipné čítať ich
niektoré boli smutné iné zas úplne šialené
také od srdca, odkaz od minulého ja

možno raz príde muž,
ktorý nepovie 
zmeň sa 
ale ostaň
taká
 a k á   s i
Pánom ľúbezná

jeden je Boh
a tak je to super.
a Boh ma naučí aj variť
... naučí?
Hlavne neodchádzaj od trúby
vždy mi hovorí
nikdy neodídem
zvyknem sedieť na zemi
a čakať
kým sa dopečie koláč 

hľadám.
radosť v maličkostiach.
učím sa žiť
v pokore
často zlyhám.


a tak žijem leto, čítam staré riadky v novej prítomnosti
v súčasne, ktoré je krásne. 
učím sa dôverovať Bohu, stále viac. On odpúšťa a miluje.
A stále je to super.



sobota 30. júna 2018

DEAR DIARY | o Ňom a o mojom súčasne.

Nedá sa odfotiť, prečo som a načo som.
Ale keď kráčam večernou ulicou, ak náhodou nešoférujem, hovorím svojmu tieňu, 
že veľa sa toho deje a pri tom sa nedeje nič. 

Stretávam ľudí, ktorých som dávno nevidela, tvorím, píšem, plánujem.
Neskúškujem, neplačem a nesťažujem sa. Som rada.
Veľa sa smejem. S Mary, nad hlúposťami. Ktoré sú super.
Plánujem svadbu, Nie moju. Jej. Baška sa vydá. 
Veľa sa modlím. Za KECY, už čoskoro!

Zistila som, že najskôr sa musím zamilovať do svojej samoty.
Najskôr musím chcieť stráviť
zvyšok života 
sama so sebou.

Najskôr ľúbiť Jeho.
A pokorne čakať.

Tak je to super.








nedeľa 17. júna 2018

Nová.

Vzdala som sa nádeje lásky,
len ja a môj tieň
sme štastní.

Na krídlach lásky Pane
hľadám slová správne.
Nájdené vo výšinách, dúfajúc
v dokonalosť.

V tú dokonalosť,
ktorá je bezrozmerná, čistá 
a dlhotrvajúca.

Premýšlaš, nad mojimi slovami,
premýšlaš, či som blázon
a či len šťastná bytosť

žijúca bytosť.

človek.

Som! 
Rozkvitli ľalie,
biele, ako nevinnosť novej šance,
šance, ktorá sa volá Vznešený, Veľký.

Krátka báseň,
hlboká myšlienka.

sobota 26. mája 2018

DEAR DIARY | Suma Sumárum

Potom, ako som si finálne vypratala šuflíky a začala upratovať celý druhý ročník som zistila, že som veľmi neporiadna. A keď si myslíte, že som úspešne ukončila akademický, tak vám poviem len toľo, že nikdy vživote som tak neodflákla skúškové ako za posledné dva týždne. ( a to som zo všetkého prešla bez ujmy na zdraví, ponocovaní, vysokých dávok kofeínu do krvy a mám leto už presne 3 dni)

Pokúsila som sa do škatule napratať papiere zozbierané už z dvoch rokov trávených na tejto univerzite. Och aká to nostalgia ma chytila, keď som otvárala staré zápisky a čítala poznámky od Dominiky z roku 2017. Vďaka žena, že si sa stále nezmenila. Nedospela, lebo tá dospelosť vlastne ani neexistuje. Ono to je len bod vživote, keď si už dostatočne osamostatnený a nedostatočne vyobímaný. čičo. 

Otvorila som okno a začala fúkať bublinky, von okno a zistila som, že som šťastná prešťastná, že som životu dala nové rozmery. Nove rozmery a nové udalosti, ktoré sa čoskoro dozviete a už sa neviem dočkať! A tak som fúkala radosť do bublín bezrozmerných. A zas je to len o čakaní, čarbaní do dollera, zapisovaní a vyškrtávaní dní a z tešenice čo bude.

A vieš čo? Nie nestíham. Chodím do školy, pracujem, snažím sa začať chodiť do zboru častejšie, mať čas na ľudí a zároveň cestujem. A radšej nebudem stíhať, ako premárniť čo i len deň pozeraním do debny. "Definuj pojem debna." (povedala som Siri- nereagovala) Ak prídeš na to, že nič nerobenie je lepšie ako môj chaos, určite ma zastav, okríkni, zavolaj mi. Ak ti to nedvihnem tak asi schválne, lebo na mobile som 24/7 a nevšimnúť si správu je odomňa úprimná ignorácia. Ale pokúsim sa to nerobiť.

Suma sumárum:

- nebola som riadne na žiadnej svadbe, toto leto porád dve. bude fopá ak si dám 2x to isté?
- balím krabice, pakšamenty a ...  už len 2 mesiace! Zaťál hádaj čo!
- mať dva joby naraz nie je také náročné. Chodiaca učiteľko-lekárnička.
- hľadám nový zmysel vo viere a nachádzam ho. veľka vec toto. iný pohľad.
- nejak moc som začala ľúbiť šaty
- za pár dní odlietam, pre nové spomienky a za novými ľuďmi
- do Londýna sa neletelo, lebo som pracovne zaťažená. Hnus. 
- cestovateľský príspevok, ale stále chystám. 
- počúvam Indie Folk

Upcoming events (zatiaľ):
- festival Lumen v Trnave
- Národné stretnutie mládeže v Prešove
- KECY camp
- Grape 2018 na letisku Piešťany
- Hallstatt 

piňterešť




štvrtok 26. apríla 2018

z Katolíckej univerzity | muž na PEPke

Dlho som uvažovala nad tým, čo nové by sme mohli priniesť do nášho unudeného, nestíhajúceho sveta. Vždy si nájdeme čas aby sme prezreli sociálne siete, prečítali refresher, aby si baby našli svoje životné príbehy na  odzadu.sk . A aký záver vznikol? Myšlienka vnuknutá pri káve, kedže pri nej vznikajú za každým len spontánne rozhodnutia: Čo tak o niekom napísať? Nie, nejdeme ich ohovárať ak si sa potešil novým klebetám. Aby sme tu nepomreli od nudy vezmeme to sarkastickým humorným spôsobom. 

A tak som sa rozhodla, že môj terč bude muž, ktorý je na KU známy už len tým, že ako jediný chalan neprišiel o nervy, v čisto babskom 2.ročníku predškolskej elementárnej pedagogiky (PEP). Dopredu dávam do pozornosti, pre nechápavých, že v zátvorkách sú moje poznámky, ktoré som si nemohla odpustiť.

Dominika
Ak ľuďom ešte nedošlo o čom idem písať, tak meno Boris Kočko je už asi všetkým jasné. Ak sa nájde človek čo ťa nepozná (asi nie) povec nám Borko, odkiaľ si, čo chceš, čo tu otravuješ a prečo tu študuješ :)

Boris 
Som z najkrajšieho mesta na Slovensku z Levoče. (typická veta,ktorú môžete u Borisa zastihnúť). Keď som premýšľal nad vysokou školou, rozhodoval som sa medzi Prešovom a Ružomberkom. Nakoniec ako vidíte, som sa rozhodol pre Ružomberok hlavne kvôli vzťahu. (ktorý už nemá ha). Túto univerzitu som si obľúbil hlavne kvôli osobnému vzťahu študent a učiteľ a potom kvôli komunite ľudí (kvôli mne a Katke). Panuje tu rodinná atmosféra, ktorá sa mi páči. 

Dominika
Dobre stačí tohto formálneho zoznamovania sa, teraz nám skús povedať vtipný zážitok na univerzite

Boris
Pamätám si to presne ako včera. 19. september 2016 - deň keď som vstúpil do učebne A129. (začnite sa smiať koniec príbehu, veľmi vtipné) Keď som do tejto učebne vošiel, myslel som si, že sa tu zišli všetky prvé ročníky. Najvtipnejšie na tom bolo, že som tam bol jediný chalan. (a jediný róm) Keď som sa konečne usadil na nejakej prázdnej stoličke, som zistil, že toto je moja trieda. S približným počtom 100 dievčat a 1 chalan. Svet sa mi zastavil a už vtedy som vedel, že to nedopadne dobre. Oslovili ma asi 4 baby (až) a začali na mňa rozprávať lámavou angličtinou s domnienkou, že som španiel (podľa mňa si mysleli, že si imigrant).

Dominika 
A ako sa to vyvíjalo ďalej?

Boris
Veľmi rýchlo som si našiel kamarátov, no mať 100 spolužiačiek a pamäť si ich mená, nie je vždy výhodou. Predstavte si ten pocit, keď chcete Lucku poprosiť o pomoc, ale pokazíte to už pri oslovení " Majka, potreboval by som.... " (hej ty vždy niečo potrebuješ)

Dominika
Moje meno si pamätáš?

Boris
Tomu ver! Mirka.

Dominika
Dík. A čo ty a učitelia? Myslím, že si ťa veľmi rýchlo zapamätali ako jediného v ročníku...

Boris

V prvom rade by som chcel povedať, že (zostal ticho) .... Odznova: Ak niekto povedal, že prednášky nie sú povinné tak klame. Pretože pre mňa povinné sú. Akonáhle nie som prítomný na hodine, od spolužiačiek dostanem odozvy typu: " Boris zase sa doktorka pýtala kde si" (na senáte). Inak mám s učiteľmi pekný vzťah, chápu to, že ja niekedy nechápem moje spolužiačky. (a ja niekedy nechápem Borisa)

Dominika
Často ťa vidíme v oblekoch, súvisí to so senátom?

Boris
Správne Mirka. (dík) Som člen Akademického senátu Katolíckej univerzity, kde sa snažím... (zostal ticho) zastupovať nás, študentov a aktívne par-ti-ci-po-vať (ani napísať som to slovo nevedela) na chode našej KU.  


Do poznámky uvádzam, že náš rozhovor skončil pri riešení sociálnych záležitostí, pozerní viedí z Viedne, že napísať článok bol des, pretože muži nespolupracujú a trvá im kým sa vykokcú. Prajem vám krásny zvyšok štvrtkového večera, a nie pokračovať v rozhovoroch nejdem. Teda ak si to prajete pokúsim sa to. (not)

utorok 17. apríla 2018

DEAR DIARY | o akomkoľvek rozhodovaní

Vošla som do tej kaviarne v Ružomberku, ktorú mám tak rada. Vošla som do nej sama, lebo som chcela vedieť, aké je to byť len ja a káva, káva a ja. Sadla som si pri okno a sledovala ružomberčanov a možno len príživníkov ako som ja v tomto malom meste. Tak som si teda objednala kávu, presne takú akú mám rada. Chutila tak ako mala. Otvorila som notebook a začala písať.

Kedysi som písala viac. Kedysi som mala iný život a písať riadky bolo jednoduché a primitívne, teraz sa strácam častokrát vo vlastných myšlienkách. Ľudia zvyknú čítať moje slová, buď sa v nich hľadajú, buď chcú vedieť ako sa mám a blog je jediný spôsob toho ako na to prídu, alebo sa sem preklikli len z dôvodu, že nemajú čo robiť. Z ktorých dôvodov sedí na teba?

Počas posledných dvoch rokov som zistila, že životné rozhodnutia sú najtažšie rozhodnutia v živote. A vôbec sa nehodí, keď ich robím tak často. Lebo vám potom z toho trocha prepne (neskúšajte si to). Potom všetkom je mojím cieľom už len jediné, milovať samú seba tak, ako som dokázala milovať iných.

Možno časom zistíme, že s Pánom sú rozhodnutia jednoduchšie.
Možno časom zistíme, načo boli rozhodnutia dobré.
Možno časom zistíme, že to rozhodnutie nebolo ani také zlé.
Možno časom zistíme, že si spravil/a najhoršie možné rozhodnutie (haha)

Rozhodla som sa byť šťastná. Lebo nič iné na tomto živote nie je tak dôležité.
Rozhodla som sa milovať samú seba tak ako nikto iný.
Rozhodla som sa byť dobrá nedokonalá kamarátka, dcéra.
Rozhodla som sa, že Pán to vyrieši aj za mňa.
Veď načo človek žije ak nie pre šťastie? Usmievaj sa, vždy. A pusti si totok.

Dopila som tú výbornú kávu, na dne ostal len môj smútok, ktorý som tam nechala.

Novinky:
 - tá práca na B má už 7 hrôzostrašných strán
 - na Liptove sa oteplilo
 - za mesiac sa končí druhý univerzitný život
 - viem čo chcem.
 - uvažujem, že sa stanem letuškou (whatthehell)
- za pár dní letíme do Londýna (a toť chystám blog o mojom leteckom roku)



utorok 27. februára 2018

jedna a dvadsať

"Možno už vyzerám aspoň na osemnásť".


Smejem sa pri písaní týchto riadkov.

A čo sa zmenilo za ten rok?

všetko a nič

  • zostarla som o rok (nepochybné)
  • spravila veľké rozhodnutia
  • zašla mimo svojej komfornej zóny a zistila som, že to zvládnem aj sama. v cudzine.
  • naučila sa byť sarkastickejšia. (vďaka Kaťa)
  • lietadlo sa pre mňa stalo prirodzeným dopravným prostriedkom
  • turistika sa stala jedna z povinných aktivít mesiaca - hocikde
  • pranie začalo byť moje hobby (akože fakt, normálne zapnúť pračku, akože žienka domáca.)
  • spravila výhodnú apple kúpu z ktorej sme sa všetci poskladali. - materiálna topka roku 2017 sorry
  • naučila sa byť úprimná. Úplne. 

        a čo sa, samozrejme, nezmenilo?

Stále je to tá Dominika, ktorú keď stretneš na ulici, pravdepodobne ťa ani nepozdraví, pretože je v myšlienkach, spomienkach, premýšľajúc nad tým, čo so životom. Stále extrovertne introvertná túžiaca po láske ako z rozprávok, otherside feministická koza, ktorá nestíha vlastne ani spať viac ako 6 hodín. Stále tá, ktorá je maximálne trafená, sarkastická, ktorá sa nedokáže hnevať na ľudí viac ako 10 minút. Dominika, ktorá neobsedí na zadku ani päť minút a 12 hodín v lekárni bez ľudí je pre ňu najväčší možný trest.
Tá, ktorá si vypočuje tvoje problémy, ale nijak ich nevyrieši, ale aspoň som ťa vypočula.
Tá, ktorá ma strach vojsť do miestnosti prvá, ale v živote by si si to o nej nemyslel.
Tá, ktorá vie byť z jedného dňa na druhý najpesimistickejší človek na svete.
Tá, ktorá chce ľúbiť niekedy až príliš.
Tá, ktorá miluje čiernu a eleganciu.

A tak mám dnes narodeniny. 
Vďaka Bože, že som sa ich opäť dožila. 










piatok 5. januára 2018

2018 fast update

Nový rok- nový doller.

Premýšlam nad tým, či si trúfam napísať plány na tento rok. Ale myslím, že ma nikto neukameňuje ak napíšem body, ktoré by som chcela tento rok dosiahnuť. Nemusia sa naplniť, len nech je to tu. Lebo keď to bude tu, tak za tým budem kopať. jakševraví

TO DO

  • waitting to miracle (ak sa ten miracle stane)
  • navštíviť Miláno a Londýn
  • ísť na Popradské pleso (DONE YET!)
  • prečítať spoustu kníh
  • ľúbiť
  • CVIČIŤ (poznáme toto predsavzatie)
  • lekárňovať
  • tešiť sa z maličkostí
  • be productive
  • ukončiť druhý Bc ročník!
Rýchly, krátky, plánovitý príspevok.