nedeľa 17. júna 2018

Nová.

Vzdala som sa nádeje lásky,
len ja a môj tieň
sme štastní.

Na krídlach lásky Pane
hľadám slová správne.
Nájdené vo výšinách, dúfajúc
v dokonalosť.

V tú dokonalosť,
ktorá je bezrozmerná, čistá 
a dlhotrvajúca.

Premýšlaš, nad mojimi slovami,
premýšlaš, či som blázon
a či len šťastná bytosť

žijúca bytosť.

človek.

Som! 
Rozkvitli ľalie,
biele, ako nevinnosť novej šance,
šance, ktorá sa volá Vznešený, Veľký.

Krátka báseň,
hlboká myšlienka.

sobota 26. mája 2018

DEAR DIARY | Suma Sumárum

Potom, ako som si finálne vypratala šuflíky a začala upratovať celý druhý ročník som zistila, že som veľmi neporiadna. A keď si myslíte, že som úspešne ukončila akademický, tak vám poviem len toľo, že nikdy vživote som tak neodflákla skúškové ako za posledné dva týždne. ( a to som zo všetkého prešla bez ujmy na zdraví, ponocovaní, vysokých dávok kofeínu do krvy a mám leto už presne 3 dni)

Pokúsila som sa do škatule napratať papiere zozbierané už z dvoch rokov trávených na tejto univerzite. Och aká to nostalgia ma chytila, keď som otvárala staré zápisky a čítala poznámky od Dominiky z roku 2017. Vďaka žena, že si sa stále nezmenila. Nedospela, lebo tá dospelosť vlastne ani neexistuje. Ono to je len bod vživote, keď si už dostatočne osamostatnený a nedostatočne vyobímaný. čičo. 

Otvorila som okno a začala fúkať bublinky, von okno a zistila som, že som šťastná prešťastná, že som životu dala nové rozmery. Nove rozmery a nové udalosti, ktoré sa čoskoro dozviete a už sa neviem dočkať! A tak som fúkala radosť do bublín bezrozmerných. A zas je to len o čakaní, čarbaní do dollera, zapisovaní a vyškrtávaní dní a z tešenice čo bude.

A vieš čo? Nie nestíham. Chodím do školy, pracujem, snažím sa začať chodiť do zboru častejšie, mať čas na ľudí a zároveň cestujem. A radšej nebudem stíhať, ako premárniť čo i len deň pozeraním do debny. "Definuj pojem debna." (povedala som Siri- nereagovala) Ak prídeš na to, že nič nerobenie je lepšie ako môj chaos, určite ma zastav, okríkni, zavolaj mi. Ak ti to nedvihnem tak asi schválne, lebo na mobile som 24/7 a nevšimnúť si správu je odomňa úprimná ignorácia. Ale pokúsim sa to nerobiť.

Suma sumárum:

- nebola som riadne na žiadnej svadbe, toto leto porád dve. bude fopá ak si dám 2x to isté?
- balím krabice, pakšamenty a ...  už len 2 mesiace! Zaťál hádaj čo!
- mať dva joby naraz nie je také náročné. Chodiaca učiteľko-lekárnička.
- hľadám nový zmysel vo viere a nachádzam ho. veľka vec toto. iný pohľad.
- nejak moc som začala ľúbiť šaty
- za pár dní odlietam, pre nové spomienky a za novými ľuďmi
- do Londýna sa neletelo, lebo som pracovne zaťažená. Hnus. 
- cestovateľský príspevok, ale stále chystám. 
- počúvam Indie Folk

Upcoming events (zatiaľ):
- festival Lumen v Trnave
- Národné stretnutie mládeže v Prešove
- KECY camp
- Grape 2018 na letisku Piešťany
- Hallstatt 

piňterešť




štvrtok 26. apríla 2018

z Katolíckej univerzity | muž na PEPke

Dlho som uvažovala nad tým, čo nové by sme mohli priniesť do nášho unudeného, nestíhajúceho sveta. Vždy si nájdeme čas aby sme prezreli sociálne siete, prečítali refresher, aby si baby našli svoje životné príbehy na  odzadu.sk . A aký záver vznikol? Myšlienka vnuknutá pri káve, kedže pri nej vznikajú za každým len spontánne rozhodnutia: Čo tak o niekom napísať? Nie, nejdeme ich ohovárať ak si sa potešil novým klebetám. Aby sme tu nepomreli od nudy vezmeme to sarkastickým humorným spôsobom. 

A tak som sa rozhodla, že môj terč bude muž, ktorý je na KU známy už len tým, že ako jediný chalan neprišiel o nervy, v čisto babskom 2.ročníku predškolskej elementárnej pedagogiky (PEP). Dopredu dávam do pozornosti, pre nechápavých, že v zátvorkách sú moje poznámky, ktoré som si nemohla odpustiť.

Dominika
Ak ľuďom ešte nedošlo o čom idem písať, tak meno Boris Kočko je už asi všetkým jasné. Ak sa nájde človek čo ťa nepozná (asi nie) povec nám Borko, odkiaľ si, čo chceš, čo tu otravuješ a prečo tu študuješ :)

Boris 
Som z najkrajšieho mesta na Slovensku z Levoče. (typická veta,ktorú môžete u Borisa zastihnúť). Keď som premýšľal nad vysokou školou, rozhodoval som sa medzi Prešovom a Ružomberkom. Nakoniec ako vidíte, som sa rozhodol pre Ružomberok hlavne kvôli vzťahu. (ktorý už nemá ha). Túto univerzitu som si obľúbil hlavne kvôli osobnému vzťahu študent a učiteľ a potom kvôli komunite ľudí (kvôli mne a Katke). Panuje tu rodinná atmosféra, ktorá sa mi páči. 

Dominika
Dobre stačí tohto formálneho zoznamovania sa, teraz nám skús povedať vtipný zážitok na univerzite

Boris
Pamätám si to presne ako včera. 19. september 2016 - deň keď som vstúpil do učebne A129. (začnite sa smiať koniec príbehu, veľmi vtipné) Keď som do tejto učebne vošiel, myslel som si, že sa tu zišli všetky prvé ročníky. Najvtipnejšie na tom bolo, že som tam bol jediný chalan. (a jediný róm) Keď som sa konečne usadil na nejakej prázdnej stoličke, som zistil, že toto je moja trieda. S približným počtom 100 dievčat a 1 chalan. Svet sa mi zastavil a už vtedy som vedel, že to nedopadne dobre. Oslovili ma asi 4 baby (až) a začali na mňa rozprávať lámavou angličtinou s domnienkou, že som španiel (podľa mňa si mysleli, že si imigrant).

Dominika 
A ako sa to vyvíjalo ďalej?

Boris
Veľmi rýchlo som si našiel kamarátov, no mať 100 spolužiačiek a pamäť si ich mená, nie je vždy výhodou. Predstavte si ten pocit, keď chcete Lucku poprosiť o pomoc, ale pokazíte to už pri oslovení " Majka, potreboval by som.... " (hej ty vždy niečo potrebuješ)

Dominika
Moje meno si pamätáš?

Boris
Tomu ver! Mirka.

Dominika
Dík. A čo ty a učitelia? Myslím, že si ťa veľmi rýchlo zapamätali ako jediného v ročníku...

Boris

V prvom rade by som chcel povedať, že (zostal ticho) .... Odznova: Ak niekto povedal, že prednášky nie sú povinné tak klame. Pretože pre mňa povinné sú. Akonáhle nie som prítomný na hodine, od spolužiačiek dostanem odozvy typu: " Boris zase sa doktorka pýtala kde si" (na senáte). Inak mám s učiteľmi pekný vzťah, chápu to, že ja niekedy nechápem moje spolužiačky. (a ja niekedy nechápem Borisa)

Dominika
Často ťa vidíme v oblekoch, súvisí to so senátom?

Boris
Správne Mirka. (dík) Som člen Akademického senátu Katolíckej univerzity, kde sa snažím... (zostal ticho) zastupovať nás, študentov a aktívne par-ti-ci-po-vať (ani napísať som to slovo nevedela) na chode našej KU.  


Do poznámky uvádzam, že náš rozhovor skončil pri riešení sociálnych záležitostí, pozerní viedí z Viedne, že napísať článok bol des, pretože muži nespolupracujú a trvá im kým sa vykokcú. Prajem vám krásny zvyšok štvrtkového večera, a nie pokračovať v rozhovoroch nejdem. Teda ak si to prajete pokúsim sa to. (not)