piatok, 6. októbra 2017

keď píšem v októbri o lete.

Tamtatadá... Hej stále žijem, síce som sa neozvala cez 2 mesiace (čo je such divné) ale povedzme, že prokrastinácia je základny jav v mojom živote keď sa jedná o písanie. A keďže si už aj na Severnom póle všimli, že Dominika žije len instantne, rozhodla som sa zhrnúť posledné dva mesiace do veľmi (ne)dôležitých bodov.

ešte si pustite moju najku mesiaca



August 2017

  • po vyčerpávajúcom pracovnom júlovom mesiaci v lekárniach, som si prácu ulahčila- odtrepať sa do Bulharska na 6 týždňov? prečo nie. More, hotel, jedlo, lietadlo a ja som nariekala, že dovolenka nebude toto leto. 
  • že prvý krát som letela!! naučila som sa pojmi chec-in a odbavenie batožín (smej sa), dokonca dík Maťovi, ktorý mi jak tatarovi vysvetlil, čo môžem mať v príručnej batožine.
  • moja anglina je mizerná (hoho a to všetci žijeme v tom, že ju ovládam, že?)
  • potiahnuť celú noc každý týždeň,minimálne raz, je brutálne super, hlavne ked prespíte celý nasledujúci deň. nočné transfery never again
  • v Bulharských kúpelniach sa liahnu veveričky, pardón, voláme to plch sivý - a presne toto sme naháňali v mojej kúpelni. infarktové stavy
  • očakávala som, že výška tohtoročného (zadarmo) kofeínu v mojej krvi mi spôsobí menší infakrt. Následky? Za celých 6 týždňov som nezaspala skor ako o 02am. 
  • DoubleTree by Hilton žrádlo vás po 2 týždňoch prestane baviť. (ale aj tak som sa nadžgávala)
  • po ulovení veveričiek sa mi o 5am prechádzala pred očami myš (a nie počítačová) uloviť toto stvorenie už zabralo celý deň. 
  • nikdy sa nepohybujte ako animátor v okolí bazéna v teniskách. nikdy. a vonkoncom nie s mobilom.
  • rozbila som umývadlo, len tak, som sa oprela.
  • uchovávam u seba do dnes levy.
  • spravila som si rýchlokurz bulharčiny, polštiny, ruštiny a dajaká anglina tiež padla.

September 2017
  • niekde v strede augusta som začínala odpočítavať príchod na Slovensko a zakiaľ všetci revali na letisku, ja ako decko som sa tešila na môj druhý let v živote. Samozrejme, východ slnka som mala na opačnej strane lietadla. (fakólofju)
  • keď prídete domov po tak dlhom čase, aj vlastný pes vám je cudzí
  • sú ľudia, ktorí na mňa čakali a moje augustové meniny si odložili na september (ľúbimvás)
  • je človek, ktorý poctivo čakal. 
  • je človek, ktorý mi spravil perník akonáhle som prišla.
  • Slovenské hory sú ešte krajšie 
  • Opäť v Ružomberku! 35 km prebicyklovaných (čotišibe ja?) Lekárenské story pokračujú tentokrát v RK a LM. Liptovne školsky aj pracovne. Izba ako z pinterestu. Je mi tam super. Je mi tam doma. 
  • ľúbim, snažím sa. je to ťažké. 









 
ďakujem ti za leto, Pane Bože


sobota, 8. júla 2017

Prvý (vý)letný týždeň.

Zakiaľ vy chodíte po festivaloch hnedý ako Gréci ja chytám klímu v lekárni bledá ako bielko z vajíčka (prirovnania level 999). Ale na moju obhajobu pehy mi vyšli už aj na rukách, plavky som stihla vyvetrať aspoň raz, takže, áno, začalo sa leto.

Viacerí z vás víkendujete pohode na Pohode, čo vam úprimne a hnusne závidím (nebudeme sa tu hrať na nič) ale pre tých čo ste neboli na Topfeste som sa rozhodla zhrnúť aspoň závidenia hodnú recenziu.

Čo som počula od ostatných, terajší ročník sa dosť pomenil (menej rockových skupín viac Bastille-u), navštívil nás aj Phanta Rhei stánok, ktorý mna osobne veľmo potešil handmade taštičkami, ktoré sme si mohli vyrobiť za symbolickú cenu.
Ďalej ma príjemne prekvapili, ochotní a zhovievaví barmani, ktorí nerozhodnej Dominike namiešali úžasný drink (fakt stál za to aby som sem napísala tieto bezvýznamné riadky).
Nesklamal ma ani výber jedla (nerozhodné stavy ma chytali aj tam, ale u mňa to vyhrali nudle- dokonca dva taniere po sebe. #nežer)
Jediné mínus festivalu bolo, že slečna ktorá predávala lístky nevie koľko stojí vstupné a ak si si nevšimol koľko si zaplatil, dostala pekný tringelt. (ale možno bola zúfalá z tepla.)

Z Topfestu som to namierila rovno do Ružomberka, kde sa konal už 10. ročník Detskej univerzity a skúsila som si #paniučitelkovanie. Čo som zistila? Že asi nezostarnem len v lekárni a bola by som fajn šikanátorka. (Just kidding they loved me).










štvrtok, 29. júna 2017

DEAR DIARY | túžiť po peknom lete.

Niekedy to býva tak, že človek čo najviac ťukal do klávesnice o pozitivite a láske sa dostane pod bod mrazu a ani samotné leto a voňavá lúka mu nepomôže. Potom prichádza na rad bezvýznamné potĺkanie sa svetom a hľadanie novej budúcnosti. Mehe... alebo sa na to (ne) môžeme pozrieť inak. Šibe jej ? Hej šibe. Zlomená a pokorená srdiečkujem čo všetko chcem zažiť. Toto leto. (odvážna výzva)

♥ chytiť auto za volant, pobaliť si deku a ísť piknikovať s knihami
♥ ísť si opekať a sledovať západ slnka, spievať si chválospevy
♥ nezomrieť na 12-kach v lekárni (a viacej si to vážiť)
♥ behať znovu bosá po potoku, cítiť chladnú vodu a mať zimomriavky po tele
♥ vidieť more.
♥ viacej sa modliť a nájsť svoje usmievavé ja
♥ prečítať všetky nakôpkované knižky, ktoré sa na KU nestíhajú čítať
♥ fotiť a písať
♥ zažiť skvelý týždeň na Detskej univerzite
♥ ísť na každý festival, ktorý bude v ponuke. (prosím poťahaj ma so sebou)
♥ plánovať spontánne výlety - za hranice.
♥ vyliečiť srdce zo smútku
♥ tráviť čas s dobrými ľudmi

A potom som cestovala. Smutná a opustená. 
Pýtala som sa Ho, že čo mám v živote ešte čakať.
Nastane to čo čakám? Pozrela som sa von oknom.
Bola tam dúha.
A potom som cestovala. S Ním a pokojná.


Prihlásil si sa už na KECY? 
Nie? Máš posledný deň!







pondelok, 26. júna 2017

V mojej duši sú slová iné.

a tak sa pýtam
znova
som príliš lenivá na to 
aby som odložila všetky bremená?

moje ústa sú nemé
moja myseľ výska v tebe ústrety
no ty nepočuješ.
tvoja vina.

leť lampión.
pusť preč prvé zaľúbenie do teba.
je to ako keď sme sa po prvý raz stretli
pamätáš? nič sa nezmenilo: a predsa.
vraj som sprostá.

srdce mi stagnovalo. 
akoby žilo
ale nie.

hahacrjú
budem žiť. ako dáma
a zabudnem prepánajána.
inak to neviem. 
posuniem to srdce ďalej,
nech sa zlomí znova. 
a možno už nie.

a teraz mi povec,
stačilo to? to všetko.
mne nie.

a teraz ty. povec jej,
prečo na ňu žiadostivo hľadíš.
ukáž jej, že máj
je lásky čas.

čas. ktorý potrebuje.
čas, ktorý časom pohltí spomienky.
píšem, lebo poézia je nezmyselný
upír s hrdlom na ústach.

reptám o láske neláskavej.
a čo ja o nej vlastne viem?









nedeľa, 18. júna 2017

byť dobrá manželka

"Prečo to chceš tak rýchlo ukončiť?"

ukončiť? ... spýtalo sa moje rozbité srdce. prečo chceš skočiť na záver...
lenže, pre ňu by to bol nový začiatok, nové možnosti, šťastie a všetko čo jej v živote chýbalo. 
Je to niečo, čo si s tebou predstavovala každý deň.

a zrazu sa to vytratilo.

Je ľúbiť hriech? Je túžiť hriech? Bolo zlé, chcieť byť dobrou manželkou? Zrazu budú vznikať tváre, ktoré nikdy nebudú chápať mojej metaforickej duši, nikdy nebudú chápať moje túžby a ty si ich už nikdy nezastaneš. Neskryješ ich a nenaplníš ich. Ani sa nepokúsiš zanôtiť.

je tak ťažké nemyslieť a nemilovať, teba moj drahý, čo stačí ti len môj výraz tváre, nato, aby si vedel. 

Možno raz budem dobrou manželkou tomu, koho si zaslúžim, ale momentálne som si chcela zaslúžiť teba. Chcem tlačiť vodu aj keď ma svedomie a rozum nepustí. 

a tak ticho zaspávam, s túžbou na srdci
so slzami v očiach a so spomienkami v mysli
ako veľmi túžila byť
dobrou manželkou.