Je to ako keď ti zomrie niekto z rodiny,
no neviem či môžem toto porovnávať so smrťou.
Odpusť mi smrť ak ťa urážam.
Je to ako keby už neuvidíš nikdy mesiac,
mesiac, ktorý viem, že vidíš i ty.
Nespíš keď je spln, rovnako ako ja.
Vravia, že tá bolesť prejde,
no čo ak nechcem aby prešla?
Veď, predsa len tá ostala.
Ostala a bude so mnou spomínať.
Už neviem, kedy vstávaš či ako sa cítiš.
Či sa smeješ a či plačeš.
Či spomínaš, či nenávidíš...
Je to ako keby zomrel.