štvrtok 27. novembra 2014

Dear diary | Rýchlik R724 Remata zo smeru Bratislava hl.stanica prichádza k nástupišťu 2 koľaj 103

*tma*ticho*mačka*chladný vietor* žiadne hviezdy*

Asi také bolo dneskajšie ráno. Cesta vlakom. Cesta tam aj späť. Ani moje myšlienky sa nezmenili. Blúdila som sem i tam, no stále som bola v rýchliku R724 Remata (vôbec som sa to nenaučila naspamäť). Čítala si Zuzkinu knihu -zas a znova- hľadala odpovede na nenormálne normálne otázky a sem-tam započula problémy iných neškodných ľudí. Moja otázka znie:
 -prečo musí byť správna vec ťažko zrealizovateľná?- 
-prečo sa neviem vzdať niečoho čo mi nepatrí?-
-prečo mi bolo niečo ponúknuté a teraz sa toho mám vzdať?-


Na pochopenie mojej situácie malá obrázková vsuvka: 

piatok 14. novembra 2014

"týmto si prijatý do radu študentov" blá blá...

Hej. Imatrikulácie. Tak reku spravím nejaký pseudokrátky článok o tom ako sa naša polka triedy rozhodla zabíjať čas lámaním si hlavy nad témou Grécko. Grécko aké také by aj bolo, už len zohnať všetky piklotiny (negoogli to slovo). Popri všetkom zhone sme sa ne/stíhali venovať škole, t.j. matikárskejším súhrnným cvičeniam na geomotrickú-aritmetickú postupnosť či na krásy našej farmakognózie. A ako to už býva zvykom, čas sa krátil a zrazu som sa ráno zobudila s pocitom, že poobede budem stáť pred naším veľavýznamným pedagogickým zborom so zvyškom našej školy. Super Dominika. A keďže na videjíčku nebudem, moje ja bolo dokatované takým štýlom, že viď na insta. A ako to celé skončilo? Fakliam sa nechcelo horieť, vlajky sme skoro zabudli, DJ prišiel neskoro, program sa nám domiešal, improvizálicia -impovízia- impromizácia či jak bola každú minútu, klavír nemal šlapátko a trápne fotky sú na webe školy.

Ale hlavné je, že nás každý chváli a máme pokoj.
(o pár mesiacov skúšky na stužkovú)


Toť zachovajte mier a pozri krátku 1 minútu stredoň-ajš-ieh-o (čo?) chaosu:
(no čo len cez mobil...)

piatok 7. novembra 2014

We're at the start, the colours disappear

Počuli ste už novú pesničku od Lorde

Áno, ešte žijem! Prehrabala som koncepty a dneska sa mi hodí napísať krátky príspevok o šupovo šupových  skvelých obchodoch či kaviarní kde sa schováte pred týmto radosťou pokrývajúcim počasím. V stredu som bola na výlete po Trnave a našla som táááááááááákto krásnu kaviareň táááááákto útulnú a tááááááááákto retro. No ok, teraz k veci. Každý človek čo ma pozná vie, že som celá vintage, retro, babkovská, golieriková (fufu). Táto kaviareň sa nachádza na Františkánskej ulici úplne na konci a s pohodlným názvičkom "Leháro" vás ihneď upúta s výhľadom dnuká na krásne fotelky, gaučíky, mňamky a všetko retro-babkovské. No proste pre mňa.