pondelok 30. januára 2017

Letter event.

Nebudem veľa písať, teraz som sa rozhodla povedať. Nahlas a stručne. (festdivné)
S niektorými sme sa už o tomto bavili, pre niektorých pikoška.
Február bude o písaní. Nie na bloggu.
O písaní listov. (jééé)

                     



keď chceš byť členom ohrozených druhov stačí,
keď začneš písať, a pridáš sa do eventu:

#letterevent

Krásny február denníčkovci.
D.

streda 25. januára 2017

Streda.

06.00
Ten pocit, že sa vám vôbec nechce vstávať, lebo viete, že každý ešte spí... haha omyl, Lukáš je hore už 1 hodinu. Prepáč. Človeku sa hneď s väčšou vďačnosťou vstáva.

11.05 
Povie mi niekto, prečo doriti, píšem príspevky vždy keď cestujem? Jáj.. áno... to bude tým, že cestujem 20 hodín týždenne. A tento mesiac je úplne hektický. V januári 2017 som zistila, že odbehnúť si ráno o 6 na Liptov a večer sa vrátiť domov na západ je možné. (Ale zabijete celý deň) Mám rada cesty vlakom. Hlavne časť medzi Považskou Bystricou a Žilinou... mám taký pseudonenormálny pocit, že mením dimenzie a dostávam sa do inej časti SR (whatthefuck). A keď necestujem tak utekám do lekárne. Prosím, zastav sa život. Aspoň na chvíľu. Chcem vypať, odbehnúť si do Los Angeles. Hej.. v poslednom čase premýšľam nad takýmito random výletmi. (výletmi mimo SR a nie furt len po SR)



Pôvodne som chcela v tomto príspevku zhrnúť pár nových tipov, ktoré používam/čítam/počúvam/ a zas sa to zvrhlo do sebadeštruktívneho opisu môjho bordelárneho chaosu. Ale veď nevadí Dominika, oni si radi vypočujú tvoje sračky o tom ako ti práve vlak zastavil pred Žilinou a oznámil 20 minútové meškanie a o 14.tej máš opravák z TELESNEJ (KTO KEDY NESPRAVIL SKÚŠKU Z TELESNEJ- Dominika. Hi.) 

13.10 
Reku vymením tej rybe vodu v tom akvarku, aj tak tu nikto nebude nasledujúci týždeň. Ja sa demotivovane budem pripravovať na skúšku doma. (nespamujte ma s tým ako máte doskúškované.dík) Ryba neposlúcha. Naháňam ju v umývadle jak trafená- 30 minút do skúšky a ja naháňam rybu. Normálny študent by si opakoval učivo. Nevadí. 

13.50

Nervózne utekám na skúšku. Samozrejme: všetci sa žhavo učia, ako keby sa nikdy neučili. Ja prokrastinujem. Opakujem si zásady primeranosti v mysli. Koho?! Miešajú sa mi učivá, pomyslím si. Skvelé, také si na skúškach ešte ani nemala, ty tela

Prichádza pán doktor H. - koniec sveta. Niet cesty späť, karty sú hodené. Rozdá nám tie isté testy ako minule. Opäť 6 otázková. Opäť otázka, ktorú som vyfasovala a doma som si povedala “ale šak to tam nebude....” Krava sprostá.

14.08 
Nasratá odchádzam z 8 minútovej skúšky. (áno to sa trepte 250km len preto aby ste si napísali 8 minútový opravák). A čo včul? Kupujem lístok do Mikuláša- odmietam neprecestovať celý tento deň.  

16.00
Keby sa v tomto čase nachádzate v Mikulášskom McDonalde nájdete tam bandu maďarov z travel busu a jeden odveci pár- Lukáša, ktorý sa teší z Canonu a fotí kávu a Dominiku, ktorá sa háda s tetou z Mekáču, ktorá nám 20 minút nedala objednávku s výhovorkou, že nám ju už dala. Jáááj áno, viete Lukáš je z AOS tak zje celé meníčko za 3 minuty. Však áno, chápem. Damn. Zásada vedeckosti tvrdí, že ak máš pravdu proste sa hádaj (nie, to nie je zákon, to som si teraz z päty vytiahla)




17.00
Dlabem na to. Idem do Trnavy. Volám Baši, samozrejme 8 zmeškaných hovor- od nej (menej) nech chystá pyžamo. Na stanici som sedela hodinu a zistila som, že mne aktivovať smsky zadarmo bol veľký hriech. Kto nedostal moje autistické smsky ruku hore, idem to napraviť ( :D:D ) 

18.42
Prečo doriti, je v strede týždňa plný vlak čo ide na západ?! Ja tento dav nepochopím. To všetci trpíte chorobu musím cestovať aj ked nemusím? Myslela som, že som v tom sama. Teta vedľa mňa si musí myslieť že som cvok, že si tu píšem poznámky. Teta to je blogger to je normálne v tomto svete... či? 

Hľa, taký krátky deň s Dominikou, ktorá sa ráno vybrala z Jelenca (na 8 minútový opravák), cez Nitru, Leopoldov, Ružomberok, Liptovský Mikuláš do Trnavy. Dúfam, že som vás (ne)unudila.

pondelok 23. januára 2017

Výpoveď výpovedná. (ľuďom smerovaná)



Veľakrát čakáme na to, kým v našom živote zasvieti zelená ako na semafóre (na ktorom strávime polku nášho života bájdvej) a keď tá zelená zasvieti, pokrčíme tú šancu a zahodíme ju do koša ako napríklad oznámenie o prijatí na medicínu, žiadosť o ruku alebo pozvánku do semifinále v Miss Slovensko od samotnej Chomistekovej. Nie nepíšem o sebe (aby ste nedostávali infarktové stavy a nezvíjali myšku v ruke), alebo ... aspoň z časti nie o mne. 

Celý môj blog je záhada a človek niekedy nevie čo presne je o mne a čo sú len svedectvá. No, tak to má byť.

streda 4. januára 2017

Domi

[2017]
                              ahojteee denníčkovci!

Prešli tri roky po tom čo ste zazreli svetlo sveta. Nie, len mojej charakteristickej úvahy. A teraz sedím a premýšľam v čom som sa zmenila. Skúsme to tentokrát definovať na tejto pesničke. Zachvílku mi je 20. rovných 20. wat (čakaj video!)
-Obľúbené heslo? "Všade dobre, doma najhoršie." (sedňjús)

- Vznikol zo mňa silný makač v lekárni (jo zmaturovala som hrám to na farmaceuta, ibalgin?)
- Plánujem už dlhé roky youtube kariéru (raz zo mňa bude GoGov súper. Niekde v mojich hlbokých snoch)
- Odišla som na ďaleký sever, kde som zistila, že kabát čo som nosila na našom západnom Slovensku absolútne nestačí a tak mám na výber, že buď budem  pekná* alebo mi bude teplúčko a budem ako *teplúčky tučnučký zemiačik* stále premýšľam nad výberom (zatiaľ je to niečo v pomere zdochnutá vymrznutá kačica na Liptove
- študujem predškolskú a elementárnu pedagogiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. (a milujem to tam). pri tom som tu spamovala asi rok aká zo mňa bude medička, to je tiež celkom funny príbeh- ale na inú kapitolu.. 
- stále snívam o veciach, a stále som sa nenaučila nesnívať lebo z každej strany sa na vás valia tie premotitované statusy " snívaj dúfaj ver! " a potom ja umrnčané decko, ktorému málo vecí vychádza len sklamaná ostávam. fňuk
- ľúbim zabávať ľudí- ale viem aj liezť na nervy.
- som schizofrenická. - česť mužovi ktorý si ma vezme.
- stále veľa rozprávam, ale postupom času prichádzam na to, že by som radšej kecala do kamery ako ťukala do klávesnice. Sakra... to sme zase pri tom magornom channeli na youtube. 
- stále neznášam Silvestra, Veľkú noc a zvuk prázdneho šampónu ale poviem vám, že na moje konto pribudlo o mnoho viac vecí, ktoré zbožnujem! Tak schválne: balea šampóny, červený rúž, červenú, retro, vôňu nových perín, mládežnícke svätá omše, MOJU školu, Liptov, hory, jeho vôňu, vtipných ľudí, penové vankúše, fotenie, fotky, fotografov, fof, zajace malé fufu, šteniatka, sny o šteniatkach, jednorožcov, vlaky, darčeky, sneh, zajačíčatá, svätý pokoj, noc
- prestala som počúvať pesničky, tyvole som fakt divná. Som v nejakej divnej fáze-dimenzii- kde nemá zmysel počúvať pesničky, takže vo vlaku ma nenájdete so slúchatkami v ušiach ale s knihou v ruke. (bifla alebo storymol)
- stále fotím len na analóg, ale už som si sľúbila, že si kúpim ten poonďatý foťák a vyplujem toho viac. (skáčem a snažím sa upútať pozornosť. tututututu!!)

- milujem listy, som starý romantik a beriem veci vážne, milujem zmeny, svadby (čím to asi bude). 
- nežijem bez pinterestu - nič nezahadzuj- zo všetkého sa dá čo-to vyrobiť. 

                                                                                      be creative
                                                                                   save our planet

                                                                                          Domi.