piatok 16. decembra 2016

rok a pól

smútok smeje sa jej do očí
prázdny byt dve šálky,
jedna osoba
potrebuje niečo zmeniť, ale čo?
monotónnosť života udávaný tón.

Schovala ju do krabičky
peknej bielej. Krabičku schovala
bála sa, že sa z nej stratí. Nevieš čo?
Láska.
Schovala si lásku, vyberala iba 
po troške. Vždy keď to bolo treba.
Keď mu ju chcela venovať. 

Malá nevinná krabička.
padá na ňu biela krása
vločky napadli. zima prišla.
Kto krabičku zahreje? 

Už len sedí a čaká, prosí nech
jej krabičku zahreje vyplní usmeje sa
na ňu. začne novučký deň.
deň keď bude preňho výnimočná
a venuje jej svoj život,
Napokon krásny.



nech o tebe všetci vedia
nech vedia že milovať smiem
len zostaň tu
prosím

štvrtok 24. novembra 2016

Day 2 | Zázraky existujú.


Dneska len z rýchlika, kratšia verzia druhého dňa. Čítali ste prvý deň? Teda ohlasy naň od podaktorých boli, čo som mile prekvapená (mehehe). Z ďalšieho dňa vám ale prerozprávam len jeden príbeh. Nadviazanie na predchádzajúci (prvý) je len taký, že toto je svedectvo manželky muža, o ktorom som povedala, že je šťastne ženatý a má dve deti.

" Vyrastala som v plnej rodine, veriacej, nemali sme problém s ničím, môj príbeh sa vlastne začína v čase keď sa mi končila stredná škola. (ešte pre pochopenie nasledujúce deja, keď som mala 15 rokov začali problémy s mojou menštruáciou a bez hormonálnych liekov som ich nikdy prirodzene nedostala. Tie lieky dosť ničili, kedže v tých časoch nebola taká moderná medicína ako teraz.) Keď som skončila strednú školu, rozhodovala som sa, kam ísť- buď na vysokú školu alebo ísť pracovať. Moja matka bola typ ženy, pred ktorou som vždy chcela byť dokonalá, ale vždy keď som spravila niečo správne mi povedala, že to mohlo byť ešte lepšie. Rozhodla som sa teda, že pôjdem do Anglicka pracovať. Pracovala som ako operka. Dostala som sa do prvej rodiny, kde sa to zo začiatku dalo, lenže som sa starala o jednu staršiu pani, ktorá nebola vôbec príjemná, nestarala sa o to či mám čo jesť, v chladničke nikdy nič nemala a začala som riešiť inú rodinu. Od tej pani som ani neodišla v dobrom. Čo také 19 ročné dievča mohlo vedieť... Zobrali ma do ďalšej rodiny (moslimskej), kde som sa starala o malinké bábo, vyzeralo to ako super job, bývala som s nimi v dome. V tom dome žil ešte jeden pán (nezapamätala som si súvis, tuším to bol brat otca dieťaťa) ktorý ma začal sexuálne zneužívať, stále ma sledoval, dotýkal sa ma... a proste.. to nebolo príjemné a voči vzťahom do budúcna ma to poznamenalo... Domov som sa nechcela vrátiť, pretože som minula všetky peniaze ktoré som našporila za tých 19 rokov, som minula na to aby som sa dostala sem a zarobila dvojnásobok. Matka by mi zas povedala, že som zlyhala. Ostala som tam ďalších 9 mesiacov. Bol to pre mňa veľmi ťažký čas. Domov som sa vrátila s tým, že som mala veľké bolesti v oblasti podbruška. U lekára mi zistili, že kvôli liekom, ktoré som celý čas brala mi odumrel jeden vaječník (musela som ísť na operáciu) a ak chcem mať deti musím sa čím skôr vydať. Čo som mala ako 20 ročná robiť, čo som s mužmi nechcela mať nič spoločné? Úplne som sa uzavrela a od mužov si držala odstup. Začala som chodiť na diskotéky a žila obyčajné dni, také aby som prežila zo dňa na deň. Na jednej diskotéke som spoznala ľudí, jedného chlapca. (Pán Boh vedel kde ho má poslať), ktorý mi povedal že ma Ježiš ľúbi. Pozerala som naňho, že o čom mi ten chalan točí. Ale vo vnútri som cítila, že sa vo mne niečo pohlo. Ako keby bariéra, ktorú som si spravila okolo srdca pukla. Nezmenilo sa všetko hneď v ten deň, ale postupom času. Ten chlapec nevedel ani sám čo chce, či chce byť kňazom alebo vycestovať do zahraničia. Rozhodol sa, že pôjde pracovať do zahraničia. Odišiel tam ako chlapec ale vrátil sa ako muž. Muž ktorý si ma zobral a teraz je mojím manželom. On bol ten čo veril, že dieťa môžme mať a ja som bola tá dúfajúca. Bolo to asi 9 rokov po tej operácií, tak nádej u mňa bola malá. Lekár mi nasadil rôzne lieky, aby podporili plodnosť. Po 7 mesiacoch som mala ísť k lekárovi opäť, pretože už sa minuli, ale on mal akurát dovolenku. V čase keď som prestala brať lieky, sa u nás stal taký malý zázrak- otehotnela som. Určite tam boli ešte nejaké "dozvuky" z liekov, ale brali sme to ako zázrak. Boli sme veľmi šťastní. Bol to chlapček. Po dlhšom čase, sme túžili po ďalšom, začala som pozerať rôzne adoptívne centrá a medzi časom som otehotnela opäť. Bol to ďalší chlapček. "



                                                                Photo by: Jakub Simmer

streda 23. novembra 2016

Day 1 | Aký je tvôj zmysel života?

"Vo vnútri človeka existuje presvedčenie, že život nie je náhoda. Že existuje niečo, niekto..."
Tento týždeň mám možnosť chodiť na sústredenia zo spirituality, pretože moja škola je proste akčná. Rozhodla som sa že vám prerozprávam pár svedectiev a príbehov z týchto super strávených večerov v troch príspevkoch. Ak ťa nebavia príbehy druhých tam v pravo hore kížik. (tentokrát to nebudú moje príbehy. Možno len z okraja.) Všetky príbehy sú anonymné a budem sa snažiť prerozprávať sa to čo som si zapamätala.

"Moja rodina bola kresťansky založená, rodičia ma brávali do kostola. V 14 rokoch ma chytila puberta a ja som odmietol chodiť do kostola. Povedal som nie Bohovi a všetkým týmto súvislostiam. Zmysel života som našiel v kamarátoch, každý piatok prepitý a soboty ráno coolové bolesti hlavy. To bolo fajn, to bolo niečo nové- áno!! toto je zmysel života. V starších ročníkoch som začal fetovať a húliť. Vlastne väčšinu dní z roka som bol nafetovaný ako triezvy. Zisťoval som, že dni, ktoré som bol čistý som bol v depresiách tak som sa stále vracal s kamarátmi k tráve aby som sa tých stavov zbavil. V jeden večer, keď som ostal doma, kamaráti šli na chatu. Nafetovaný si sadli štyria kamaráti do auta a hnali sa veľkou rýchlosťou do dediny a hneď prvý stĺp nabrali. Traja z nich umreli. Jeden z tých troch kamarátov bol môj veľmi dobrý kamarát.... Vtedy som si uvedomil, že doriti, toto nebude zmysel života, musím to zmeniť. Všetko. Bože, rozhodol som sa, že to skúsim s tebou. Nebude to ľahké, ale ja ti dám šancu. Keď som bol teraz na pamiatku zosnulých na cintoríne, stál som nad jeho hrobom a hovoril si- bože, šak ja som kľudne v tom aute mohol sedieť. Mohol som umrieť tiež."
(Tento muž, je teraz šťastne ženatý a má dve deti. Najdôležitejšie- hlása božie evanjelium tu v Ružomberku!)

Popri príbehoch, sme mali rôzne aktivity ako napríklad (skús to aj ty! faktjó)Zober si do ruky telefón a otvor v ňom nejakú appku, kde môžeš písať.
Máš? Dobre. Teraz tam napíš 7 bodov o sebe. Odpovedaj na otázku Aká si? Aký si? daj si na to minútu.
Bolo ťažké uvedomiť si 7 faktov o sebe? Čoho bolo viacej- negatívnych či pozitívnych vecí? Moji drahí denníčkoví priatelia u mňa bolo viac negatívnych. (asi sa mám polepšiť)

"Veľa ľudí hľadá fakty a dôvody na to aby začali v Boha veriť. No neuvedomujú si jeden dôležitý fakt- už odmietaním Boha si priznávaš, že Boh je. Je v poriadku, keď máš strach veriť, ale skús to skôr než ti odíde celý tvoj život. Pretože žiadne bohatstvo na tomto svete nie je trvalé. Čo ti ostane úplne na konci? Ostane ti len láska, láska ktorú si dal, ktorú si dostal. Láska nie je nič vzniknuté z molekúl či z častíc, nevznikla postupným delením buniek ani časom. Láska bola, bude a je. Láska je od Boha. Boh=láska. Ak si neuvedomíš tento dôležitý fakt, nikdy nebudeš ľúbiť dokonale. Skús to s Bohom. "

" Boli sme celkom normálna rodina. Teda pre mňa normálna- vyrastal som s mamou a s otcom čo bol alkoholik. Ak nebol tatko napitý, bol celkom fajn. Raz ma zobral do dielne, jak malého - šak nič som nevedel ani čo je kladivo hore hlavou som ho držal. Tatko mi vynadal, že neviem takúto vec, že to vie každý. Ani v škole som neexceloval. Mal som priemerné známky, no aj priemerné je pekne povedané. Mama mi vždy nadávala, že čo na tom sakra neviem, že nech sa pozriem na spolužiakov. Riaditeľ sa večne sťažoval- viete ja som bol také problematické decko *smiech* . Zistil som počas základky, že ma baví modelovanie, áno v tomto vynikám, týmto smerom sa budem pohybovať. Šiel som na strednú umeleckú kde som zistil, že každý je lepší než ja. No, výborne motivácia na bode mrazu, zas som bol medzi poslednými. Poslal som si prihlášku na vysokú školu. Hádajte čo? Neprijali ma. Ani na druhý krát. *a znova smiech, vlastne sa smial celý čas čo to rozprával* Keď ma nakoniec prijali, sem na univerzitu do Ružomberka, matka sa divila čo tam vlastne ja robím. Povedal som si, že budem na sebe makať, učil som sa. Skúšky som spravil!!! A hádajte čo- som bol medzi prvými desiatimi. Samozrejme, časom sa to začalo kopiť a skúšky som nespravil, štátnice som nespravil, vodičák som nespravil, policajt ma vyhodil. Ale veď čo. Ani dievča o ktoré som bojoval dva roky som nedostal. Ale raz mi povedala, že som rytier. A vtedy som si to uvedomil! Ja som neni žiadny trápny princ s vyčačkaním három. Ja som rytier!! Toľko krát položený k zemi, dobitý životom, ALE za každým som sa postavil. A viete čo? Výšku som dokončil a moja matka mi na promóciach povedala - ale ja som neverila, že ty skončíš vysokú školu! *smiech* "

A tento chlapec nás nie len pobavil, ale neuveriteľne povzbudil v tom, že aj keď nespravíme skúšky a život nás furt zloží na zem, musíme sa postaviť a ísť ďalej. A viete čo? Je šťastne zasnúbený. (finaly)

Na konci dňa sme dostali otázku aj my. AKÝ JE TVOJ ZMYSEL ŽIVOTA? Ukončím tento príspevok touto otázkou. Môžno si ju niektorí odpoviete, niektorí ste sa sem možno ani nedostali, ale tí čo áno chválim vás! A dúfam, že ste si opäť z mojich kecov niečo zobrali. Čau zajtra.

                                                                photo by: Jakub Simmer



piatok 28. októbra 2016

DEAR DIARY | Žena.

Na svete je veľa komplikovaných vecí. Už len slovo komplikovaný znie komplikovane.
Ale jednu vec, ktorú potvrdím za každým je, že byť ženou je asi najťažšia úloha.
Nechcem byť žena. (a potom zas chcem byť žena) 

Kto sa má v tom bordeli dofrasa vyznať? -žena

Áno som žena:
mám veľa emócií a neviem ich koľkokrát napratať do stavu " buď kludná"
neviem spať keď ma niečo trápi aj celú noc, lebo si proste neviem rozkázať,
rozplače ma všetko- hnev, radosť, filmy, pes, počasie a potom muž nevie kedy plačem fakt.
radšej svoje emócie píšem ako rozprávam, pretože skôr ako
dopoviem čo ma trápi sa samozrejme rozplačem (synonymum slova rozplakať sa?)
aj ja čakám na rozprávku snov a na princa na bielom koni
na môj hepy ending, ktorý možno ani nepríde, lebo kto by chcel umrnčanú Myrtu.aj ja stalkujem instagram a nervačím keď nemôžem byť niekde, lebo zaprašivená dedina.

Áno také sme, nie všetky, ale isto si picnete dole komentár typu "hovoríš mi z duše".
Nelezie ti to na nervy? To aká si? Och. schizofrénia

Nie, dnes načakajte motiváciu, dnes ju potrebujem ja.
Dnes som žena, ktorá trucuje o 23.26 a snaží sa vykecať si emócie z hlavy,
aby zajtra ráno vstala a ťahala dvanástku s úsmevom na tvári. - ďalšia schopnosť ženy

Hľa, aj takáto som, neodsúď ma denníčkoví priateľ.

utorok 25. októbra 2016

Jeseň na Liptove. časť druhá.

Jeseň je u mňa každý rok rovnaká. U koho nie kokso..
Kopem do lístia ako splašená a cítim sa pri tom ako dieťa.
Zbieram najkrajšie a najčistejšie listy, ktoré už zmenili farbu
a potom si tlčem rozum s tým ako ich využijem- väčšinou skončia len vylisované.
Ak sa rozum pohne tak niečo vytvorím.
Ľúbim vonku tak jesenne vymrznúť a spraviť si čaj.
Ľúbim sa hrabať v ponuke čajov a vyberať si z 10 druhov.
Akéžeto móresy tento svet nevymyslí. Krásnô.

Ale predsa je táto jeseň iná... už nemrznem po ceste do Billy a nemám výhľad na trnavskú arénu. Už nie som žiačkou zdravotníckej školy a vonkoncom nie som od domova len úbohých 60km. Mizeratoto.
Túto jesäň sa učím novým móresom: ako byť univerzitne aktívna a ako prežiť stres z kopca (kopčiska) nových ľudí. Ja nemám stres. Len.. som introvertne extrovertná a častokrát doplatím nato, že som sa vôbec ozvala. Učím sa používať pojmy akadémia, semester a že Céčko nie je trojka dofrasa, ale dvojka. A úplne najhlavnejšie: ako je možné sa naučiť všetko to kvantum skrípt?! fack.

Takto frflem: ako každý vysokoškolák. Teda ako každý prvák. Sám doma: Stratený na univerzite.


ale niečo sa nezmenilo.
niečo ostalo, presne to
čo vo mne bolo aj pred rokom.
Pán Boh s ktorým to ťahám už
5.ty rok!!

A asi preto som zakotvila tu. Pretože, tu je bežné rozprávať sa o Božích plánoch, a pýtať sa samej seba čo vlastne o Bohu viem. A čo mám povedať človeku, ktorý sa pýta? Veď je toho tak veľa, presne ako pred rokom.. stále sa zasekávam a neviem ako najjednoduchšie začať.
  Chcem, aby boli so mnou tam, kde som ja. (Ján 17:24) 
"Ježiš chce, aby sme boli s Ním tam kde On. Ty. Ja." (Vo Vitríne)
A tak preto som sa to tu naučila ľúbiť, aj keď pred rokom som bola niekde inde. Mám okolo seba aj ľudí ktorých som mala minulý rok čo je neskutočne krásne a som za vás rada!

aj takto vyzerá môj pozitívny
jesenný večer. Na miesto robenia
seminárok, píšem vám a vylievam
si svoje jesenné pôžitky.











utorok 11. októbra 2016

stratila som sa medzi horami. čásť první.

každý má svoj talent.
keď dieťa chce hračku druhého dieťaťa,
a nenájdete kompromis schovaj tú hračku.
Nebude ju mať ani jedno dieťa.
V treťom veku prichádza zázračná otázka:
"Prečo?"

A kopec ďalších nefarmaceutických  záležitostí, ktoré postihli moj rozum. Zatiaľ som prišla len na to, že táto škola mi bude poučkou pri výchove môjho dieťaťa. Lebo nie, neplánujem učiť. Ja a učiť? Haha. 5yearslater. Stratila som sa pod horami v Ružomberku, cez víkend tu snežilo (začnite sa smiať západňári, zo mna je už dievča z pod Tatier).
 poďme fucktovať:

#1: píšem tento príspevok a Julka si myslí, že píšem seminárku. (človek sedí celý deň pri počítači a píše)
#2: "A prečo si to urobila takto?" "A prečo je to pero položené takto?" Poznáte takéto otázky trojročného          dieťaťa? Pégečka ma naučila zodpovedať túto otázku!!! Hľa: " A ako by si to urobila ty?" Dieťa ostane v tranze.
#3: Ak začne horieť intrák, každý to odignoruje, lebo podla rozhlasu horí každý deň.
#4: UPaC je skvelá vec- skvelí ľudia, skvelé chvíle je tam snami On!
#5: Liptov je krásny.
#6: Je tu zima. (fákt? nič nové)
#7: nabudúci týždeň Beánie- Lukáš pojde vo vojenskom (začnime sa smiať, to bude zážitok)
#8: mám strašne veľa predmetov a ešte viacej spolužiakov ( naučte ma zapamätať si 84 mien)
#9: V triede máme jedného chlapca. Volá sa Boris. Keď Boris chýba, každý učiteľ to vidí. Nebuď ako Boris. Nebuď jediný chlapec medzi 83 babami.
#10: fuckt veľmi dôležitý oznam dňa od jedného doktora: " Na skúškach minimálne 35 musíte odísť" Jéj. Díki.

Toľko z pedagogického okienka. Páči sa mi to tu, príroda je super, Váh mi žblnká pod oknom, budem sa na ňom spúšťať domov. Dominika netrep. 

A čo vy? Ako intráky a škola? 




 photo credit: BaskaPhoto

sobota 17. septembra 2016

Neber si záležitosti z minulosti do budúcnosti.

Poviem vám pravdu. Vždy keď sa chcem ohlásiť, napísať niečo, niečím vás zaujať, rozmýšlam nad tým, čo chcete počuť. Dávam si otázku, čo bude stáť za to, že si tento článok prečítate dokonca? Vždy pečlivo chystám moje slová, aby ste z nich niečo mali. Niečo, nad čím sa môžte zamýšlať.
Potom sa snažím niečo nahradiť zmysluplnými slovami.

Posledné dni trávim balením, moje myšlienky sú zaseknuté niekde *čo som už zbalila-čo som nezbalila-nechce sa mi ísť nikde* Keď som triedila krabice, ktoré som priniesla z predošlého internátneho života, uvedomila som si, že som strašne materiálna. Išla som triediť krabice, nie posunúť veci na iné miesto. Každá jedna vec v tej krabici mala svoju minulosť, spomienky, ktoré som si vytvorila s niekym. Pohltila ma dominikánska nostalgia a rozhodla som sa nič nevyhodiť a všetko si zobrať na internát. Baška mi povedala " sama neveríš, že pojdeš na intrák len s jednou krabicou " poznáš ma lepšie než ja samú seba. Popritom ako som si triedila aspoň vypísané zošity som si uvedomila jeden veľmi dôležitý fakt.

Nič z tých materiálnych vecí, si nezoberieš so sebou na druhý svet, tak kašli nato, spravíš si nové spomienky. Tieto nechaj doma. Nemôžeš si spomienky vláčiť so sebou. Do nového života. Maj ich v mysli. To stačí Dominika.

A tak som si z dvoch preplnených krabíc, prichystala na chodbu jednu poloprázdnu.


Takto to býva vždy. Ľudia sa často obzerajú, nevedia sa posunúť ďalej pretože ich trápi vlastná minulosť a skutky, ktoré by odčinili. Kašli na to človek, nezmeníš to čo si spravil. Už dávno máš odpustené.



2 Kor 5,17 - A každý kto je v Kristovi, je novým stvorením, staré sa pominulo a nastalo nové.



Takže dobrá správa je, že ak chceš začať nový život, zabudni na všetko zlé. Nič z toho, čo bolo, nemá dosah. Tvôj starý človek je mŕtvy a ak sám nechceš už neožije.


Začni s novým štítom. Môžeš. Aj ja idem do nového s poloprázdnou krabicou :)





photo credit: BaskaPhoto


utorok 30. augusta 2016

Dominika v ríši divov.

Bola som na výlete! V rozprávkove. V mestečku pod horami. 
V horách. V prekrásnej prírode. Tam kde ma srdce ťahá,
V tej oblasti budem raz bývať!



Milí moji denníčkoví priatelia. Poznáte ten pocit preplneného vlaku, kde ak si sadnete nemôžete pohnúť ani s nohou? Šla som takým aj do Martina aj z Martina. Dofrasa teším sa na tieto cestovačky comingsoon (asi si začnem miestenky kupovať) . Teta čo sedela pri mne cestou tam si musela myslieť, že som nejak psychicky narušená, lebo sem-tam som si nohu vystrela rýchlosťou ako keby nesedí nikto okolo mňa alebo si pohmkávala túto šialenú melódiu ktorá mi nedá spávať. #sorryteta .

Cestou naspať to bolo o inom šialenstve- s Lukášom na pol riť na jednej sedačke. Alebo si dotoho predstavte ako začal rozprávať " no v kasárniach nám dali na tie 2 dni čo ma pustili domov 4 šunky, 8 keksov, 3 pomarančové džúsiky ( z ktorých by som sa isto posrala) a rožky som si zabudol vo vojenskej taške". Výborne, plesnivé rožky. A potom to začal vyberať na ten malý stolček vo vlaku. # vlakovéstory
Ale inak tam neosprostel, je v pohode len nohy si furt vykrúca do pochodovského systému. pomoc



V štvrtok som sa dala na túričku (pre Bašku prechádzku) na Šútovský vodopád a hľa Baša sa rozhodla, že šak vlezem do vody, nemá 5 stupňov.a ja som sa hrala na fotografa Takže myslím, že ďalší zážitok za nami.

Ďalej, mám strašne veľa vecí, ktoré vám musím ukázať/odporučiť/informovať vás a neviem v akom poradí to sem mam natlačiť tak idem spraviť moju bodkovú postupku:

  • vedeli ste, že ak nemáte tieto Fusakle tak ste nestihli tohtomesačnú vychytávku?
  • ak si YouTube sledovateľ , poznáš Zoelu? Nie? Daj jej šancu, žerem jej kanál. 
  • Vanilkový kaktus!! Svadobné jéj!
  • zháňam vintage bicykel, aj s košíkom! nejaké rady?
  • Pretože všetko bude napokon krásne.
  • už len 3 týždne a sťahujem sa do Ružomberka! (what the hell have I done)
  • treba ísť do kina na tento horor ! Ak ste horormaniaci, ktorí si potom nadávajú jak ja.





photo credit: BaskaPhoto

streda 17. augusta 2016

DEAR DIARY | O zbytočných zbytočnostiach.

Mám rada ten moment keď kliknem na "napísať článok". Sama som v očakávaní čo vypotím tentokrát. Toto je slávnostne stý príspevok čo sa na tomto blogu nachádza- žiadna sláva

Vždy som dúfala, že keď budem mať okolo seba pozitívnych ľudí, ktorí ma budú milovat a viesť ma, tak sa moja osobnosť zmení. Lenže to je troška naivné. Je dané, že podľa toho ským ste- tak sa správate, takže povaha sa kvázi mení, ale vždy ostane to čo je "génmi" dané aspoň v absolútnom minime.
Dennodenne prehrávam sama nad sebou a robím chyby ktoré som si miliónkrát vyčítala, aby som nerobila. Nahnevala som nimi mojich blízkych či seba. Poznáš tie aspekty života?

Uveďme si to na príklade. Ľúbim plakať, pre strašné hlúposti. Proste hneď ako mi príde niečo ľúto sa rozplačem. Doriti ale sebaľútosť by sa mohla aj nejak inak prejaviť. Napríklad- nijak. Nechaj si ju pre seba Dominika. Kto je furt zvedavý na to, že teba zas niečo vykoľajilo. Ženy. Každopádne, v nedeľu som bola za Lukášom, keď sme sa lúčili som si povedala, že nebudem plakať a robiť to ťažším, myslela som na to, že o týždeň ho zas na pár hodín uvidím. Podarilo sa, odišla som so smútkom v hlave ale s úsmevom na tvári. Bola som rada, že som rada že sem se zas nerozrevala.

A potom som v ten istý týždeň stokrát zlyhala.

Toľko krát som trucovala za sprostosti. Učím sa pomaly ako nepodstatné veci hodiť za hlavu.
Ako napríklad nebyť vykoľajená z toho

 že som kázala starkej kúpiť oranžové záclony a ona kúpila ružové
 že som žena za volantom a niekedy ma vytrúbia
že ľudia v mojom okolí majú tendeciu odchádzať (ale nie zo života)
že ma neprijali na medicínu
že zvyknem veci pokaziť,rozbiť, dolámať, stratiť ...
že musím ráno vstať a ísť do roboty, prísť domov a na druhý deň urobiť to isté
že sa mi minuli kozmetické utierky a doma iné nie sú
že môj pes nespí keď je búrka (a prechádzam sa sním po dome o 1 ráno)
že mi v mekáči dali pikantný wrap
že mi zhorel koláč a nezhustol puding

a hromadu ďalších nepodstatných vecí, ktoré vedia moju dušu zaťažiť. A načo to? Mamina mi zvykne hovoriť, bud rada, že si taká mladá a nemáš toľko problémov čo ja. ( hahahahahaha)  a čo budem robiť ja keď budem v krásnej 40+ ?

Škoda, že naučiť sa aby som sa netrápila nad sprostostami je tak ťažké.
Učím sa.. pomaly.


photo credit: Jakub Simmer

pondelok 15. augusta 2016

DIY | pečieme s Angiebakes.

Isto poznáte dni keď nie je čo robiť, tak jete.
Ja takých dní mám veľa- potom len sedím a džgám do seba.
a stále všetci tvrdíte, že nejem. 

Na meniny som dostala kuchárku od Angie bakes a tiež zvyknem sledovať jej blog, ktorí je obohatený tiež o pár receptov na viac. Pred pár dňami som sa rozhodla, že si spravím pred telku pri kávu čokoládove cookies. Tak reku sa podelím o recept lebo boli výborné! (odskúšané s Máriou na lavičke v parku s actimel mliekom *yess*)

budeme potrebovať:
  • 200 g horkej čokolády
  • 50 g masla
  • 2 lyžice kakaa
  • 2 vajíčka
  • 100 g kryštálového cukru
  • 120 g hladkej múky
  • 1 lyžička kypriaceho prášku

štvrtok 11. augusta 2016

DEAR DIARY | Čo od života očakávaš?

"Môj život nabral úplne iný zmysel." Riekla som, keď som ukončila strednú školu a tým ukončila svoju pubertu (ktorá nikdy neprišla, tým pádom som rovnako trafená). Od Boha som dostala tak veľa super dobrých vecí za ktoré môžem byť vďačná, že premýšlam nad tým či ma len znova neskúša. "Dostala si niečo lepšie." Niečo čo tebe pripadá ako najlepšie a lepšie už nemôže byť. "Zoberieš si to alebo budeš ďalej čakať?".

Alebo druhá varianta môže byť, že mám možnosť si život tak krásne zariadiť až sa toho bojím, či je to možné, či to mám dovolené. Je všetko toto na oplátku toho čím si prešla ona? Mami možno si mi vymodlila krásnu budúcnosť. (dokonalú!)

V mojom veku riešia ľudia to, na ktoré miesto pôjdu žúrovať, koľko eur im príde na účet z roboty, kedy si kúpia nový ajfon 6+ASDFGHK, a kde sa prebudili v sobotu ráno (česť výnimkám). Ja riešim to, akým smerom chcem aby sa môj život od septembra posúval. Budú sa diať veci v mojom živote, nové a chcem venovať viacej miesta ľudom ktorým ide o Božie Kráľovstvo. Mať viacej takých ľudí, ktorí ťa budú viesť. Lebo to, že chodím do kostola, my vzťah s Bohom nezblíži. Chcem sa naučiť novým veciam a byť viacej šťastná, viacej sa smiať, viacej čítať, viacej milovať, viacej plánovať a viacej tvoriť.

Zamestnala som sa spolu s mužom s ktorým sa rozhodujem tráviť zvyšok svojho života. Šetríme si na vážnejšie kroky (nie len financie) ale aj naše odhodlanie. Láska nás posúva pred. Sme šťastní. Veď nám skoro nič nechýba. Máme hlavu kopec plánov a jeden druhého.

Každopádne, prečo tento príspevok? Aby som si zhrnula myšlienkové pochody a tiež ti vnukla ideu. Ideu o tom, akým smerom chceš aby sa tvoj život pohol. Tiež preto, aby som ti povedala, že keď niečo chceš, tak choď za tým hneď, nečakaj. A načo? Kým zomrieš? Veď život je krátky a treba ho žiť. No skús ho žiť tak, aby keď sa v pólke svôjho života otočíš, si nemusel povedať  " tak to som dosral".

Možno ľudom prídem, že som "všetko rýchlo, všetko treba byť naplánované". No za prvé, som žena a za druhé, som žena ktorá nemá na čo čakať. Čím dlhšie čakám a odkladám veci tým som nespokojnejšia. No nikdy nie je neskoro sa zamyslieť nad tým, akým smerom tvoj život nasmeruješ....


photo credit: Jakub Simmer

utorok 2. augusta 2016

DEAR DIARY | wake me up when september ends.

Namôjveru by som povedala, že tieto moje sračky už nikto nečíta, lebo šak Dominika nie je  schopná byť still online a písať a komentárov pak ubudne, ale už mi to tu (že) seriózne chýbalo. Tak keď je konečne pondelok, po mesiaci čo som doma a sedím bez pohnutia, rozhodla som sa niečo spísať. O niečom o ničom.


Začnem asi tým, že od života som dostala jeden veľký break, a neviem čo s toľkým voľným časom teraz. Rozhodla som sa dohnať čas, poodpisovať na listy, ktoré som dostala ešte na konci maturity mať u riťi, poslať magnetky z Grécka ľudom ktorí "cez leto sa určite stretneme" a nevie to nejak vydať. Máte odpustené. A čo ten spomenutý break? Tí, ktorí ma sledujete na snape a osobný ostatok viete, že Lukáš sa vytratil na Akadémiu Ozbrojených síl SR (sťa už názvu sa bojím) a mňa nechal doma. Tiež ma napadlo, že sa prihlásim a budem to hrať presne ako táto v tomtotu filme. No veď čo, sranda mohla byť. A keď budete o tejto slávnej Akadémii vedieť viac isto si pozrite túto časť Vo štvorici po Slovensku.


Ďalšia novinka v mojom letnom období je, že som si konečne vybavila bývanie v Ružomberku, takže píšte dátumy dáme stretávky, budem len rada. Ešte sa rozhodnúť kedy sa do Ružomberka nasťahujem, keďže v septembri bude milión akčných vecí a táto nervy drástajúca citovo vydieračská srdce lámajúca pieseň od Greendeju, sedí nato, že to radšej celé prespať. Ďalej by som sa mala ukázať v Martine na Lukášovej vojenskej prísahe (prisahať o obetovaní vlastného života and another shits) či v Liptovskom Mikuláši. Tieto mestá ma asi budú sprevádzať už do konca života. *yesss* (chýba mi Trnava)

         

Spoznala som (kiberneticky) super osoby ako Veroniku z Kanady, ktorej sa plnia sny a veľmi dobre sa mi sňou vymieňaju hlasovky na whatsappe. best app ever. A teším sa z mojej budúcej spoločníčky na cestách vysokoškolskými veľmi potrebnými pedagogickými znalosťami Julky, ktorú verím, budem často krát spomínať na sošl sieťach a zažijeme kopec srandy v tom našom mestečku.

A čo vy? Nenarukoval vám nikto na vojnu včera ráno? (náhoda je blbec)


piatok 8. júla 2016

novo, novšie, najnovšie

Okay, takže všetko poporádečku. 
Ja viem, že som neschopáčka a neviem napísať ani pár nezmyselných riadkov o mojom pseudonormálnom živote. 
Takže tu naporádek nech každý vie, čo sa u(l)dialo za tých pár letných týždňov:

  • nie lekárka zo mňa nebude, darmo, nezasvätím vás do lekárskych vymývačských dní plných what the fuck momentov 
  •  do rodiny nám pribudol vojak, tak už vymýšľam ako vás budem zasväcovať nejakými random vlogmi na Insta o vojenskom režime- až nato že sa nič nedozviem 
  • od septembra asi začnem písať o nezmyselnom farmaceutickom živote v roli učitela- zmena povolania as fuck začala som robiť v lekárni, 4 roky farmaceutických hovadín sa vyplatili wohoo. PS v lekárni máme sekciu BIO a RAW produktov kľudne píšte objednávky zdravý ľudia. 
  •  Budem sa sťahovať do Ružomberka, čo je dosť od (k) veci, ale aspoň budem mať o čom písať, že jo. 



  • nejaký ten piatok, už premýšlam nad tým, že sa dám znova ostrihať but, as my brain told me v apríli bude svadbaaaaa (nie moja) a básnickou otázkou je, že či mi dovtedy narastie dostatočne dlhá hriva na nejaký-taký účes. nevermájnd. #učitelsKrátkouHrivou
  • aby moja duša nelačnela, naordinované mám spoustu kníh, ktorých zoznam je UpsideDown zhromaždený dole (bez diakritiky lebo načo je)






utorok 31. mája 2016

Zazvonil zvonec a farmaceutickej je koniec + GIVEAWAY

Notes for today:

NO I.: 
Mám úspešne po maturitách (pre neznalcov, už minulý týždeň som mala po. Len... len som oneskorená). Však ako to už býva zvykom celý víkend som oslavovala na City feste v Piešťanoch a ledva som dokopala svoje nohy k tomu aby sa v pondelok dostavili naposledy do školy. Je ťažké obchádzať farmaceutické pojmy na našej chodbe-  no ešte lepší pocit je keď ich už nepotrebujem vedieť

NO II.
Práve prebieha akademický týžden 2 a vypadá asi tak, že rozmýšlam nad tým čo kúpiť do Grécka, čo zabaliť do Grécka, čo stihnuť pred odchodom a hlavu mám plnú Grécka a že uč sa. Hlava- NOPE. No dobre teda, tak lekár zo mňa asi nebude, fuckujem momentálne na to (medzi tým ako sem píšem nezmysli mi v kuchyni kypí voda, šakčo) 

NO III.
Ako som už v predchádzajúcich príspevkoch spomínala (niekde kde som nebola pri zmysloch) snívala som vám tu o fejsbukovskej stránke a giveaway-i. Feelikeunicorn sa už činila TU a hľa, Dominika zmaturovala, zazrela svetlo sveta a na obidve veci sa stihla dokopať. Dúfam, že sa to ako tak uchytí, keď nie tak nevadí.



Reklamu som sa dnes rozhodla robiť práve SIX-u 
lebo mám tento obchod rada a iste ho každý poznáte.
 Ak nie tak je to obchod s bižutériou a drobnotinkami
ako sú peňaženky, kabelky, klobúky... (many other shits.)

Ja vám chcem spraviť radosť s touto rozkošnou malou
taštičkou (ktorá by sa mne hodila teraz do Grécka, z toho 
vyplýva, že nemám tašku sakra! Podľa mňa je využiteľná asi
ako peňaženka a na mobil- taká ideálna na večer. (vhodná na stratenie, u mňa)
 K nej ešte dostaneš dva cuteness papierové skladačky, ešte som neskúšala
na čo sú, ale podľa návodu by som to využila ako krabičku na darček.
(áno Dominika, teraz sa tu nájde človek, ktorý vie 
na čo to je a budeš za trápnu.)

Ako sa zapojiť? (likes and shits.)
Stačí ak ťukneš LIKE na môj nový page
a necháš mi koment, že si sa zapojila. (a v ňom plány na leto)

Kedže za pár dni odchádzam z domu (držte palce na 
príjmačkách, vrátim sa v utorok večer) súťažíte do 7.6. 

štvrtok 26. mája 2016

pokorná.

Do more of what makes you happy.
Zavesila si to nad postel, aby vedela.
Lenže, niekedy nevie ani sama, čo spraví
ju šťastnejšou.

Nie je šťastná ale nie je ani smutná.
Niekde medzi. 
Učí sa byť pokorná, donornoakceptorná
 nebyť sebecká, modliť sa a ďakovať 
byť správnou ženou, priateľkou, dcérou
 no zlyháva a stále neverí.
Zisťuje, že nič z toho čo chcela
už vlastne nechce, chce iné.
Bývali časy keď ľudia boli jej bútľavá vŕba.
Teraz sa ukrýva v perinách poézie.


Raz sa stratí v uličkách Paríža.
Onedlho, čoskoro. Bude sa smiať
nebude hľadieť na pocit krivdy
a viac nebude riešiť pocit samoty

Onedlho, povedala, sa naučí
byť dobrou, takou aby ju mali radi
Ale teraz, bude piť žihlavový čaj
a čakať na onedlho

je mi ľúto

Možno sa raz naučí, ten hlúpy
tón hlasu ovládať a netrucovať
Nebyť sebecká.

***

pondelok 16. mája 2016

Tatranská očista cez akademický, akoinak.

Zaujala som pozíciu na posteli zakopaná medzi knihami. 
Nevadí Baša si strihá papieriky s obsahovými látkami- školahrou .
Veď praktické maturity, prakticky nožničkami strihať vie. Dobrá Baška.

Radosť mi robia lososové ruže (matka si vymyslela farbu),
ktoré mi pripomínajú, že mám najsamlepšieho muža. klud
a pocit, že za pár týždňov vás tu všetkých prítomných
budem spamovať z mojej rodnej hrude, Grécka. (znova)

Ako správny študent som nesprávne trávila akademický týždeň,
hľa nájsť ste ma mohli niekde medzi veveričkami v Tatrách. Niežebysom 
bola taká aktívna a hľadala všetky tie sprosté buriny (čo mám vedieť na maturity)
v prírode, ale Baša zavelila, že "buď výlet" a výlet bol.

Mimochodom pre všetkých nevedomích ľudí,
ktorí sa pseudálne zaujímajú o môj život a nevedia
kto je Baška, nie, nie je to môj imaginárny priateľ,
je to moja spolubývajúca na posledných pár dni 
a fotograf (najčlovek) pre moju budúcnosť.

*späť do normálnej veľkosti*
Ako to už býva zvykom, každý instante naladený človek,
nevydrží bez instagramu instatne ani týždeň.
Čuduj sa svetu vydržala som 2 mesiace slovom
dva (nič moc) bez toho požierača rána, véckových páuz,
či dobrú noc chvíľ. Žiaľ, psycho maturitný čas robí svoje a
sklamanie nastalo v momente keď som zazrela svetlo sveta - nový
dizajn instagramu. Čo už, riekla




fotila Baška 










sobota 23. apríla 2016

as times goes by part ll.

Obdobie pred smrťou maturitou ? Jedno veľké komično.
 S profákmi už udávaš príbuzenský vzťah a všetko je pseudonormálne. 
Už ti ani nezáleží na odmaturovanej známke, iba na tom aby si 
stihol kúpiť lístok na vlak lebo hľa vyčerpaný kontigent.
Plánuješ záložne plány, ktoré ti vnucujú tvoji pribuzní (Baška) do hlavy:
 nevydá medicína dáme sa na profesionálne fotografovanie.
 Nestíhaš vidieť rozdiel medzi snením a bytím, pýtaš sa čo z toho je paranoja
 a jediné čo ťa preberie z takýchto prisprostých myšlienok je chlapec,
 čo si nezaviazal šnúrky a práve sa na nich skoro prizabil. #škodoradosť
 (potešenie písať note počas pochodu zo školy) 
Hlasívky boli alarmujúce štrajk dva dni pred ústnym 
pohovorom na vysokú školu, liečim sa slezovým kvetom.
Ďakujem za ľudí, ktorí venujú mi každodenné motivačné
prejavy. pretože farmácia (ne)má zmysel. 
Bajdwej všetci retromaniaci as me utekajte do 
Lidlu a spomínajte na své mládi. (retroedition)



          





fotila Barborka

A že reku, Baška mi venovala krásny dník a zaspamovala si celú kartu fotkami od výmyslu sveta ( hlavne keď sa treba učiť, volíme spôsob ako sa potešiť ) Kožúšok zo sveta Oz, z ďalekého Grécka...Jeans veľmo podobné tuKošela moja najobľúbenejšia, už dávnejšie z HM . Ja viem, že som sa mala ozvať až v júni, no človeka to prestane baviť. Ale stále držím bez sociálnych sietí. (gúdinaf)




utorok 12. apríla 2016

as time goes by part I.

Ani som neplánovala sa ozvať, skorej než zasvieti slnko dňa 9.6.2016 slovom deviatehošiesty, no moje mozgové závity, umelecká duša, kibernetické kamarátsva a zvedaví ľudia stále navštevujúci toto sťa popolom lahnuté miesto (10 100 zobrazení čo?!), ma donútili napísať pár nanebovzatých slov.
A čo sa mi všetko prihodilo za 3 mesiace bez vnímania kibernetického života? (továžne 3 mesiacebezvás?)

                                                                                 učím sa
                                                       učím sa
                            učím sa
učím sa

   a chodím do Elisabeth Patisserie...

sobota 23. januára 2016

.radosť

padá radosť, biela.
skrýva tajomstvá po ktorých šľapeme.
Nepovedané, len mlčky premýšlajúc
kráčaš tmou.

tvoje kroky sú pomalé,
večne sa ponáhlaš a kam?
to čo máš stihnúť, vždy stihneš.
psst... som to len ja.

*ach človek. 
si plný túžob- očakávaní.
Len s tebou chcem byť, s tebou zostarnúť.
odpočítavam dni
keď sa začnú plniť sny.
Keď na raňajky, spravíš mi croasant
pobozkáš ma na čelo, láska, povieš mi*

na nos ti padá radosť, biela.
roztopí sa. rýchlo- ako život
ani sa nenazdáš,
plň svoje sny , neboj sa

* bojím sa toho, že už mi neprichystáš 
pohár vody a nepovieš mi 
koľko je 35+15, nestačí mi
všetok čas s tebou
chcem viac *

a čo je radosť?
myšlienka na teba
ktorej nie je nikdy dosť,
vždy sa zmení na túžbu a sny.

***



(KECY 2013)

Som šťastná.
Píšem.
Smejem sa.
Bojujem.
Snívam.
Žijem.



piatok 15. januára 2016

Favourites | January 2016

Som znova  l i p t o v n e  pozitívna, teda hen hore Slovensko melancholicko pseudálna a ostávam s pozdravom za týždeň a dačo z Martina. Nič nové sa neprihodilo iba Rúfus, ktorý spravil z dreva symbol života, ale to ešte nevedel, že naša poväčšia etnická grupa bude kričať ŽELEZO! ( if you know what i mean) Nebudem znásilňovať realitu našej slovenčiny- toť maturitne preladená liečim moju dušu vetraním mojej peňaženky v hriešnych obchodoch s oblečením, či tabuľkami čokolády. a to nemám ani skúškové


Lenže ani tie výpredaje niekedy nestačia, nemám ti vlastne o čom ani písať, ja len  blábolím. Rozmýšlam, že by som sa mala znova obohatiť o kultúrnu vložku nejakej divadelnej inscenácie v našom noblesnom esendé
Alebo sa p r e s ť a h o v a ť. Pretože v tejto nudnej podzoborskej kotline, nie je človeka, ktorý by ma v piatok večer zavolal von. Zdravím všetkých čo ste v prdeli nad 60 km odomňa vzdialený. ( this is not joke ) A tak hútala som a vyhútala som, čo do nového roka na blog. Prišla som k záveru, že sa tu nenápadne objaví nová rubrika favourites. Isto to každý pozná: pár rozkošností mesiaca, ktoré ma zaujali, s ktorými sa podelím (very important and useful omfg. who cares?) Nie som prvá a určite ani nie posledná, pretože blogosféra sa rozrastá ako Luník 9 (let's celebrate! )

A čo rozsvietilo moje oči v mesiaci Január(ktorý sa ešte nekončí, ale Dominika ho už silno chce ukončiť)



#1: krém značky  Yves Rocher - keď na mňa Lucka vytiahla túto vanilkovú arómu, úplne som si ju zamilovala.
#2: Každý pravý Slovák by mal aspoň jednu sobotu v roku (ja každý mesiac) stráviť v Starej tržnici v Bratislave a kochať sa výrobkami od výmyslu sveta. I takéto milé zápisníky tam nájdeš hoho
#3: Z literárneho hľadiska by som chcela velebiť Nech Sneží od troch (ne)známych autorov (Green s jeho nezmyselnými príbehmi vládne svetu)
#4: Z Anglicka doručenô- giveaway vyhranô Lina and me- už len odskúšať.
#5:  to , že antistresové omalovánky sú vážne antistresové dokázať nemôžem, ale na zabitie hodín  n u d o u sú určite dobré. (ešte, že sa pripravujem na medinu)

a vy ako? prežívate ? či tiež len odpočítavate minúty do zvonenia od pondelka do piatku?

nedeľa 3. januára 2016

hľa 2016.

Nieže by som predsavzdac - no to nevyskloňujem - (nehádžte na mňa vinu, maďarské dievča), si dávala predsavzatia, ale toto bude veľmi stressful obdobie pre moje milé ja. Takže som sa rozhodla, že spravíme pár veľmi dôležitých bodov, či sa ich budem stíhať držať to už ani Kendy nevie.
Počas tohto roka budem :

  • VIAC jesť čokolády- lebo podporuje mozgové bunky, t.j. môj priateľ bude chodiť s bacuľkou. Neoslovujte ma na ulici, či som Dominika. Poviem nope.
  • MENEJ hovoriť, že sa musím učiť a VIAC sa učiť - pretože každý z vás pozná ten krásny harmonogram o 80% rozprávaní ako sa vám nechce, ale musíte, 15% chystaní si vecí čo sa máte naučiť a 5% učení sa. ( maturitný ročník wotever )
  • VIACEJ písať- lebo ľahlo to tu popolom a chystať giveaway , ktorú len mám na mysli pomaly od septembra 2015
  • MENEJ stresovať- kto ma pozná vie. kto nie zistí...
  • prekonať samú seba a byť so svojím výsledkom spokojná
  • be more positive - pretože anglicky je to krajšie. don't worry be happy
  • VIAC ľúbiť LESS plakať
  • urobiť si radosť z dalšej vyfotenej analógovej radosti - již brzy po prvé v Tatrách! 
  • SA LYŽOVAŤ (wohó- pre mňa nikdy neprebádaná skúsenosť)
  • prítomná na IMAGINE DRAGONS, GODZONE 2016 ( praying for grape16 )
  • maturovať a prijmačkovať - posledných 6 mesiacov mojích farmaceutických pojmov- dúfam prejdem na medicínske: študovať medinu je diagnóza sama o sebe. 
A teraz keď si priznám že za pár mesiacov ma čakajú samé testy, príjmacie pohovory a ďalšie nepotrebné veci ktoré si zaumienilo naše ministerstvo školstva som:
a) v úplnej prdeli lebo nič neviem 
b) pozriem sa na dotyčného, čo mi o tom rozpráva, s pohľadom wtf 
c) tvárim sa, že všetkému rozumiem a pritakávam

 Stále vás v lekárni moc neobslúžim



photos from 2015.