"Vo vnútri človeka existuje presvedčenie, že život nie je náhoda. Že existuje niečo, niekto..."Tento týždeň mám možnosť chodiť na sústredenia zo spirituality, pretože moja škola je proste akčná. Rozhodla som sa že vám prerozprávam pár svedectiev a príbehov z týchto super strávených večerov v troch príspevkoch. Ak ťa nebavia príbehy druhých tam v pravo hore kížik. (tentokrát to nebudú moje príbehy. Možno len z okraja.) Všetky príbehy sú anonymné a budem sa snažiť prerozprávať sa to čo som si zapamätala.
"Moja rodina bola kresťansky založená, rodičia ma brávali do kostola. V 14 rokoch ma chytila puberta a ja som odmietol chodiť do kostola. Povedal som nie Bohovi a všetkým týmto súvislostiam. Zmysel života som našiel v kamarátoch, každý piatok prepitý a soboty ráno coolové bolesti hlavy. To bolo fajn, to bolo niečo nové- áno!! toto je zmysel života. V starších ročníkoch som začal fetovať a húliť. Vlastne väčšinu dní z roka som bol nafetovaný ako triezvy. Zisťoval som, že dni, ktoré som bol čistý som bol v depresiách tak som sa stále vracal s kamarátmi k tráve aby som sa tých stavov zbavil. V jeden večer, keď som ostal doma, kamaráti šli na chatu. Nafetovaný si sadli štyria kamaráti do auta a hnali sa veľkou rýchlosťou do dediny a hneď prvý stĺp nabrali. Traja z nich umreli. Jeden z tých troch kamarátov bol môj veľmi dobrý kamarát.... Vtedy som si uvedomil, že doriti, toto nebude zmysel života, musím to zmeniť. Všetko. Bože, rozhodol som sa, že to skúsim s tebou. Nebude to ľahké, ale ja ti dám šancu. Keď som bol teraz na pamiatku zosnulých na cintoríne, stál som nad jeho hrobom a hovoril si- bože, šak ja som kľudne v tom aute mohol sedieť. Mohol som umrieť tiež."
(Tento muž, je teraz šťastne ženatý a má dve deti. Najdôležitejšie- hlása božie evanjelium tu v Ružomberku!)
Popri príbehoch, sme mali rôzne aktivity ako napríklad (skús to aj ty! faktjó)Zober si do ruky telefón a otvor v ňom nejakú appku, kde môžeš písať.
Máš? Dobre. Teraz tam napíš 7 bodov o sebe. Odpovedaj na otázku Aká si? Aký si? daj si na to minútu.
Bolo ťažké uvedomiť si 7 faktov o sebe? Čoho bolo viacej- negatívnych či pozitívnych vecí? Moji drahí denníčkoví priatelia u mňa bolo viac negatívnych. (asi sa mám polepšiť)
"Veľa ľudí hľadá fakty a dôvody na to aby začali v Boha veriť. No neuvedomujú si jeden dôležitý fakt- už odmietaním Boha si priznávaš, že Boh je. Je v poriadku, keď máš strach veriť, ale skús to skôr než ti odíde celý tvoj život. Pretože žiadne bohatstvo na tomto svete nie je trvalé. Čo ti ostane úplne na konci? Ostane ti len láska, láska ktorú si dal, ktorú si dostal. Láska nie je nič vzniknuté z molekúl či z častíc, nevznikla postupným delením buniek ani časom. Láska bola, bude a je. Láska je od Boha. Boh=láska. Ak si neuvedomíš tento dôležitý fakt, nikdy nebudeš ľúbiť dokonale. Skús to s Bohom. "
" Boli sme celkom normálna rodina. Teda pre mňa normálna- vyrastal som s mamou a s otcom čo bol alkoholik. Ak nebol tatko napitý, bol celkom fajn. Raz ma zobral do dielne, jak malého - šak nič som nevedel ani čo je kladivo hore hlavou som ho držal. Tatko mi vynadal, že neviem takúto vec, že to vie každý. Ani v škole som neexceloval. Mal som priemerné známky, no aj priemerné je pekne povedané. Mama mi vždy nadávala, že čo na tom sakra neviem, že nech sa pozriem na spolužiakov. Riaditeľ sa večne sťažoval- viete ja som bol také problematické decko *smiech* . Zistil som počas základky, že ma baví modelovanie, áno v tomto vynikám, týmto smerom sa budem pohybovať. Šiel som na strednú umeleckú kde som zistil, že každý je lepší než ja. No, výborne motivácia na bode mrazu, zas som bol medzi poslednými. Poslal som si prihlášku na vysokú školu. Hádajte čo? Neprijali ma. Ani na druhý krát. *a znova smiech, vlastne sa smial celý čas čo to rozprával* Keď ma nakoniec prijali, sem na univerzitu do Ružomberka, matka sa divila čo tam vlastne ja robím. Povedal som si, že budem na sebe makať, učil som sa. Skúšky som spravil!!! A hádajte čo- som bol medzi prvými desiatimi. Samozrejme, časom sa to začalo kopiť a skúšky som nespravil, štátnice som nespravil, vodičák som nespravil, policajt ma vyhodil. Ale veď čo. Ani dievča o ktoré som bojoval dva roky som nedostal. Ale raz mi povedala, že som rytier. A vtedy som si to uvedomil! Ja som neni žiadny trápny princ s vyčačkaním három. Ja som rytier!! Toľko krát položený k zemi, dobitý životom, ALE za každým som sa postavil. A viete čo? Výšku som dokončil a moja matka mi na promóciach povedala - ale ja som neverila, že ty skončíš vysokú školu! *smiech* "
A tento chlapec nás nie len pobavil, ale neuveriteľne povzbudil v tom, že aj keď nespravíme skúšky a život nás furt zloží na zem, musíme sa postaviť a ísť ďalej. A viete čo? Je šťastne zasnúbený. (finaly)
Na konci dňa sme dostali otázku aj my. AKÝ JE TVOJ ZMYSEL ŽIVOTA? Ukončím tento príspevok touto otázkou. Môžno si ju niektorí odpoviete, niektorí ste sa sem možno ani nedostali, ale tí čo áno chválim vás! A dúfam, že ste si opäť z mojich kecov niečo zobrali. Čau zajtra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)