štvrtok 24. novembra 2016

Day 2 | Zázraky existujú.


Dneska len z rýchlika, kratšia verzia druhého dňa. Čítali ste prvý deň? Teda ohlasy naň od podaktorých boli, čo som mile prekvapená (mehehe). Z ďalšieho dňa vám ale prerozprávam len jeden príbeh. Nadviazanie na predchádzajúci (prvý) je len taký, že toto je svedectvo manželky muža, o ktorom som povedala, že je šťastne ženatý a má dve deti.

" Vyrastala som v plnej rodine, veriacej, nemali sme problém s ničím, môj príbeh sa vlastne začína v čase keď sa mi končila stredná škola. (ešte pre pochopenie nasledujúce deja, keď som mala 15 rokov začali problémy s mojou menštruáciou a bez hormonálnych liekov som ich nikdy prirodzene nedostala. Tie lieky dosť ničili, kedže v tých časoch nebola taká moderná medicína ako teraz.) Keď som skončila strednú školu, rozhodovala som sa, kam ísť- buď na vysokú školu alebo ísť pracovať. Moja matka bola typ ženy, pred ktorou som vždy chcela byť dokonalá, ale vždy keď som spravila niečo správne mi povedala, že to mohlo byť ešte lepšie. Rozhodla som sa teda, že pôjdem do Anglicka pracovať. Pracovala som ako operka. Dostala som sa do prvej rodiny, kde sa to zo začiatku dalo, lenže som sa starala o jednu staršiu pani, ktorá nebola vôbec príjemná, nestarala sa o to či mám čo jesť, v chladničke nikdy nič nemala a začala som riešiť inú rodinu. Od tej pani som ani neodišla v dobrom. Čo také 19 ročné dievča mohlo vedieť... Zobrali ma do ďalšej rodiny (moslimskej), kde som sa starala o malinké bábo, vyzeralo to ako super job, bývala som s nimi v dome. V tom dome žil ešte jeden pán (nezapamätala som si súvis, tuším to bol brat otca dieťaťa) ktorý ma začal sexuálne zneužívať, stále ma sledoval, dotýkal sa ma... a proste.. to nebolo príjemné a voči vzťahom do budúcna ma to poznamenalo... Domov som sa nechcela vrátiť, pretože som minula všetky peniaze ktoré som našporila za tých 19 rokov, som minula na to aby som sa dostala sem a zarobila dvojnásobok. Matka by mi zas povedala, že som zlyhala. Ostala som tam ďalších 9 mesiacov. Bol to pre mňa veľmi ťažký čas. Domov som sa vrátila s tým, že som mala veľké bolesti v oblasti podbruška. U lekára mi zistili, že kvôli liekom, ktoré som celý čas brala mi odumrel jeden vaječník (musela som ísť na operáciu) a ak chcem mať deti musím sa čím skôr vydať. Čo som mala ako 20 ročná robiť, čo som s mužmi nechcela mať nič spoločné? Úplne som sa uzavrela a od mužov si držala odstup. Začala som chodiť na diskotéky a žila obyčajné dni, také aby som prežila zo dňa na deň. Na jednej diskotéke som spoznala ľudí, jedného chlapca. (Pán Boh vedel kde ho má poslať), ktorý mi povedal že ma Ježiš ľúbi. Pozerala som naňho, že o čom mi ten chalan točí. Ale vo vnútri som cítila, že sa vo mne niečo pohlo. Ako keby bariéra, ktorú som si spravila okolo srdca pukla. Nezmenilo sa všetko hneď v ten deň, ale postupom času. Ten chlapec nevedel ani sám čo chce, či chce byť kňazom alebo vycestovať do zahraničia. Rozhodol sa, že pôjde pracovať do zahraničia. Odišiel tam ako chlapec ale vrátil sa ako muž. Muž ktorý si ma zobral a teraz je mojím manželom. On bol ten čo veril, že dieťa môžme mať a ja som bola tá dúfajúca. Bolo to asi 9 rokov po tej operácií, tak nádej u mňa bola malá. Lekár mi nasadil rôzne lieky, aby podporili plodnosť. Po 7 mesiacoch som mala ísť k lekárovi opäť, pretože už sa minuli, ale on mal akurát dovolenku. V čase keď som prestala brať lieky, sa u nás stal taký malý zázrak- otehotnela som. Určite tam boli ešte nejaké "dozvuky" z liekov, ale brali sme to ako zázrak. Boli sme veľmi šťastní. Bol to chlapček. Po dlhšom čase, sme túžili po ďalšom, začala som pozerať rôzne adoptívne centrá a medzi časom som otehotnela opäť. Bol to ďalší chlapček. "



                                                                Photo by: Jakub Simmer

2 komentáre:

  1. Minulý rok na Godzone ma najviac rozčúlilo to, že sa zamerali na ženy, ktoré potratili. A mala som pocit, že to rozoberajú stále dookola. Takže som sa tam nechcela vrátiť. Tento rok bolo super (to znamená, že som sa vrátila). Vždy som počítala s tým, že deti budem mať. A nikdy mi nenapadlo premýšľať nad tým aké by to bolo, keby som ich nemohla mať.
    Je to nádherný príbeh. :) Boh je kráľom zázrakov, nie?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som pred rokom bola tiež, ale toto som nejak neriešila, ani som to neregistrovala, že by to tam bolo často riešené, ale asi v každom meste inak riešili :D tento rok som žiaľ už nestilhla ísť... jasné že je !

      Odstrániť

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)