*tma*ticho*mačka*chladný vietor* žiadne hviezdy*
Asi také bolo dneskajšie ráno. Cesta vlakom. Cesta tam aj späť. Ani moje myšlienky sa nezmenili. Blúdila som sem i tam, no stále som bola v rýchliku R724 Remata (vôbec som sa to nenaučila naspamäť). Čítala si Zuzkinu knihu -zas a znova- hľadala odpovede na nenormálne normálne otázky a sem-tam započula problémy iných neškodných ľudí. Moja otázka znie:
-prečo musí byť správna vec ťažko zrealizovateľná?-
-prečo sa neviem vzdať niečoho čo mi nepatrí?-
-prečo mi bolo niečo ponúknuté a teraz sa toho mám vzdať?-
Na pochopenie mojej situácie malá obrázková vsuvka: