pondelok 5. januára 2015

Dear diary | počúvaj ako život znie.

No áno! Hurá ! Už to mám.. potrebujem zmenu.
Dneska budem vyberať veľmi pozorne posledné slová (netočí sa mi zemeguľa a ďalšie 2 mesiace ani nebude) a rozmýšľam či použiť vtipnú či smutnú iróniu, každopádne veľmi dlho som uvažovala nad tým čo napísať. Aby to tu neľahlo popolom. Niečo ako keď čítate knihu v kníhkupectve a o 2 týždne sa pre ňu vrátite a vyhodíte presne 9,99€ lebo...lebo. No isto poznáš tieto aspekty života


                     
                           



 Tešila som sa na prázdniny ako zajko na mrkvičku. Odpočítavala dni, už sa v zúfalstve aj vykašlala na život, ktorý ju nebaví a žila to čo chcela. Och, toľkej irónie plnú hlavu mať-myšlienok, ktoré ani neviem ako napísať. či vobec napísať. A pritom kopa haraburdia kníh mi leží na posteli a čaká na majiteľa. Nie nepriznávam sa k nim. Prečo? Sú školské... čo ma po nich. Trucujem. Neviem ako mám začať žiť opäť ten stereotyp nazývaný školou, keď som naladená na domáce psycho, vlastný idealistický svet s adolescentným akné. Prvé čo spravím, šlahnem si hlavu o lavicu a budem sa modliť aby neprišla s úsmevom na tvári a zahlásila tú priblblú vetu o algoritmoch či logaritmoch. Nie, vďaka. Budem si vyhmkávať chandelier a sledovať zapadajúce slnko nad telocvičňou po mojej lavici. (rozvrhOdpustíte mi dúfam, že sa tu monotónne rozprávam sama so sebou. 


začína to tu smrdieť osobnými vôlôvinami.

A keď mám slušňiacky môj (teda teraz jej) príbeh rozprávať ďalej, tak začnem s tým že,
#1 : vymažte si narodeniny z fejsbuku a tešte sa z toho že vám zagratuluje len jeden človek a začnete si ho vážiť. Najhoršie je na tom to, že máme okolo seba bíefef, ktoré sa nezmohli ani na všetičko len to nejlepší k 18 narodeninám. Mrzí ma to aj za ňu. 
#2: ži a rob všetko ako chceš,  aj tak ťa budú ľudia súdiť. Aj za to že tu nie je čo hľadáš 
#3: zo života melancholika: dojčenská voda je fakt kúl . mám job a neviem čo sním. Bojím sa, že aj tam budem hopkať ako zmyslu zbavený spomínaný zajko a nevedieť čo skôr. No, teším sa. Chcela som zmenu: začátek už tady je.

Sú predo mnou 2 ťažké mesiace, možno sa ani neozvem
dúfajme, že ozvem. Ak nie spomínajte v dobrom.
-D











6 komentárov:

  1. Ani náhodou sa mi nechce ísť pozajtra do školy, celé prázdniny zbehli akosi rýchlo... Ale prejdem veľa šťastia pri nabehnutí do toho stereotypu!
    beelievin.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru vďaka ti, všetičko len to dobré aj tebe. :)

      Odstrániť
  2. Pocity niekde dosť blízko mojich... je pravda, že idem do školy až 12.01 ale neskutočne sa už teraz bojím čo to bude. Stres, panika, strach... Držím prsty a snáď všetko bude v chille. Mimochodom pekné fotky. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No vidíš, ty si aspoň predĺžené mala, u nás o takom nebolo ani slíchu :D haha. Ale veď nie sme srabi..dajak bolo -dakaj bude. Práci česť :)

      Odstrániť

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)