Streda.

06.00

Ten pocit, že sa vám vôbec nechce vstávať, lebo viete, že každý ešte spí... haha omyl, Lukáš je hore už 1 hodinu. Prepáč. Človeku sa hneď s väčšou vďačnosťou vstáva.

11.05 

Povie mi niekto, prečo doriti, píšem príspevky vždy keď cestujem? Jáj.. áno... to bude tým, že cestujem 20 hodín týždenne. A tento mesiac je úplne hektický. V januári 2017 som zistila, že odbehnúť si ráno o 6 na Liptov a večer sa vrátiť domov na západ je možné. (Ale zabijete celý deň) Mám rada cesty vlakom. Hlavne časť medzi Považskou Bystricou a Žilinou... mám taký pseudonenormálny pocit, že mením dimenzie a dostávam sa do inej časti SR (whatthefuck). A keď necestujem tak utekám do lekárne. Prosím, zastav sa život. Aspoň na chvíľu. Chcem vypať, odbehnúť si do Los Angeles. Hej.. v poslednom čase premýšľam nad takýmito random výletmi. (výletmi mimo SR a nie furt len po SR)

Pôvodne som chcela v tomto príspevku zhrnúť pár nových tipov, ktoré používam/čítam/počúvam/ a zas sa to zvrhlo do sebadeštruktívneho opisu môjho bordelárneho chaosu. Ale veď nevadí Dominika, oni si radi vypočujú tvoje sračky o tom ako ti práve vlak zastavil pred Žilinou a oznámil 20 minútové meškanie a o 14.tej máš opravák z TELESNEJ (KTO KEDY NESPRAVIL SKÚŠKU Z TELESNEJ- Dominika. Hi.) 

13.10 

Reku vymením tej rybe vodu v tom akvarku, aj tak tu nikto nebude nasledujúci týždeň. Ja sa demotivovane budem pripravovať na skúšku doma. (nespamujte ma s tým ako máte doskúškované.dík) Ryba neposlúcha. Naháňam ju v umývadle jak trafená- 30 minút do skúšky a ja naháňam rybu. Normálny študent by si opakoval učivo. Nevadí. 

13.50

Nervózne utekám na skúšku. Samozrejme: všetci sa žhavo učia, ako keby sa nikdy neučili. Ja prokrastinujem. Opakujem si zásady primeranosti v mysli. Koho?! Miešajú sa mi učivá, pomyslím si. Skvelé, také si na skúškach ešte ani nemala, ty tela. 

Prichádza pán doktor H. - koniec sveta. Niet cesty späť, karty sú hodené. Rozdá nám tie isté testy ako minule. Opäť 6 otázková. Opäť otázka, ktorú som vyfasovala a doma som si povedala “ale šak to tam nebude....” Krava sprostá.

14.08 

Nasratá odchádzam z 8 minútovej skúšky. (áno to sa trepte 250km len preto aby ste si napísali 8 minútový opravák). A čo včul? Kupujem lístok do Mikuláša- odmietam neprecestovať celý tento deň.  

16.00

Keby sa v tomto čase nachádzate v Mikulášskom McDonalde nájdete tam bandu maďarov z travel busu a jeden odveci pár- Lukáša, ktorý sa teší z Canonu a fotí kávu a Dominiku, ktorá sa háda s tetou z Mekáču, ktorá nám 20 minút nedala objednávku s výhovorkou, že nám ju už dala. Jáááj áno, viete Lukáš je z AOS tak zje celé meníčko za 3 minuty. Však áno, chápem. Damn. Zásada vedeckosti tvrdí, že ak máš pravdu proste sa hádaj (nie, to nie je zákon, to som si teraz z päty vytiahla)

17.00

Dlabem na to. Idem do Trnavy. Volám Baši, samozrejme 8 zmeškaných hovor- od nej (menej) nech chystá pyžamo. Na stanici som sedela hodinu a zistila som, že mne aktivovať smsky zadarmo bol veľký hriech. Kto nedostal moje autistické smsky ruku hore, idem to napraviť ( :D:D ) 

18.42

Prečo doriti, je v strede týždňa plný vlak čo ide na západ?! Ja tento dav nepochopím. To všetci trpíte chorobu musím cestovať aj ked nemusím? Myslela som, že som v tom sama. Teta vedľa mňa si musí myslieť že som cvok, že si tu píšem poznámky. Teta to je blogger to je normálne v tomto svete... či? 

Hľa, taký krátky deň s Dominikou, ktorá sa ráno vybrala z Jelenca (na 8 minútový opravák), cez Nitru, Leopoldov, Ružomberok, Liptovský Mikuláš do Trnavy. Dúfam, že som vás (ne)unudila.