Sounds like new opportunity

Ani neviem o čom písať skôr, toľko myšlienok, ktoré mi lietajú mysľou poslednú dobu. Je tretí aprílový deň a ja som si konečne vyhradila čas, na pár zamysleniahodných riadkov pri umierajúcej Júlií. Ako sa žije po 8 mesiacoch na Liptove? (pamätáte tie Liptovské spamy ako som šírila zvesť ako tu budem raz žiť na stálo?) Haha . Thart's the irony. Je to tu stále skvelé a prírodné, určite dójdi, ale moje schizofrenické dvojča mi stále pripomína, že neviem čo chcem.

Soú, aktuálny životný časový priestor:
teším sa- bojím sa. nostalgizujem. zapisujem všetko do dollera (enormné množstvo zápiskov, ktoré aj tak nestíham). odpočítavam dni kedy to a kedy to. utrácam posledné mince na first minutoch (a potom si to vyčítam ako taký chuj, že nemám ani na ponožky). počúvam sprosté historky sprostých ľudí o tom ako si nevážia život. teším sa z ľudí, ktorí si zobrali svoj život do ruky (že do ruky). čakám kým mi odpíšeš. čakám na skúškové, ktoré bude fest weird. fotím. stresujem. teším sa z tepla. pracujem. a stále sa snažím presvedčiť rybu že je pes.

Ďalej som zistila, že
- študujem odbor, ktorý je hoden pre malé deti a nie pre vysokú školu (dnes sme vyrábali zob pre sýkorky. jou)
- predýchávam youtubersky rozchod
- žilinská stanica stojí za nomináciu najhoršej stanice (nehnevajte sa) bojovala som o holý život
- si musím kúpiť portretový objektív. a hneď.
- prvýkrát prikladám fotky, ktoré sú fotené mnou. (oujé)
- Aj dvaja sú rodina- best movie ever. choďte do kina
- keď ťa život omrzí viac ako treba, zober si nôž a odrež si... kúsok chleba. (som čítala)
- mojou najobľúbenejšou hodinou v škole je práve tá voľná.