piatok, 6. júna 2014

Ani nevieš.

Kráčaš sama životom a bojuješ
s vlastnou nevedomosťou. 
Sedíš sama v tichej izbe
len ona je tu znova so mnou.
A tak znova hreším, strácam cestu,
akoby podstata ušla z tohto príbehu.
Nepoviem viac, že niekto tu je,
pretože vlastne ani ja tu nie som.
Moje telo bdie, píše tieto riadky,
len tvoj úsmev liečiť by vedel,
-no ty nevieš- nevieš vôbec nič.
Nič z toho, čo ma trápi
a nič z toho čo by ma mohlo trápiť.
Nič z toho, čo rozprávam
a nič z toho čo budem rozprávať.
Ostávam dlho do noci hore,
bojím sa zaspať,
bojím sa ranného pocitu.
Bojím sa o teba.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)