piatok 22. mája 2015

Dear diary | nezmyselno v piatok večer

Všetko uteká ...
...tak rýchlo.

Spolužiačky sa tešia z hotových vodičských preukazov.
Jedna z mojich najbližších práve zmaturovala tak, že lepšie sa ani nedalo. doslova
Iní si našli prácu po prerušení štúdia.
A ostatní sa tešia dobre uzavretým známkam.

Teším sa z nich veľmi. Vážne..
Len zas som ostala nejak po zadu
a rozmýšľam, čo spraviť prospešnô.

Poznáte ten pocit, keď kráčate bezducho po ulici, rozmýšľate ako zabaviť svoju myseľ tentokrát, snažíte sa zjesť zmrzlinu čo najrýchlejšie ako sa dá (nie u mňa sa to nedá) a zrazu vám niekto zavolá? Niekto koho máte radi *ak už vieš že píšem o tebe usmej sa* a povie vám, že je stratený v meste hľadaním mňa? Neskutočne silný pocit pre človeka, ktorý je sám. A tak som trávila poobedie vytešovaním sa.  taká príjemná radosť, ani som nevedela, že sa dá na malý moment zabudnúť

A čo tak dvojhodinový nočný telefonát o tom aký je Boh super? opäť niečo na čo som zabudla. Človek pripomenul si mi, že ak milujem, tak milujem preto, lebo Kristus miluje. Nepýtaj sa, len čítaj.
Pripomenul si mi že, aby Boh mohol zahojiť celé moje rozbité srdce, musím mu dať všetky jeho rozbité kúsky a žiadne si ponechať.

Alebo radosť z maličkostí. Keď ti prinesiem len malé potešenie výsledku tvojho trápenia, ktoré sa skončilo. Je strašne super obdarovať človeka len tak- bárs aj hlúposťou, ktorá mu rozžiari oči. Ja som tento účel splnila a som rada, že som rada. 

Žiaľ, aj smutné slová, ktoré stále bolia, hlavne keď si spomeniem, že pred 2 rokmi by som si ich ani nepredstavila. Takže môj emocionálny zmätok stále pokračuje.

A mami? chýbaš...

Venované vám.
Ktorí tu ste, nie ste, myslíte na mňa..



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)