Dear diary | Nerob kompromisy, ak.

" Som zraniteľná, a preto sa občas stáva, že som zranená. 

A keď som zranená, plačem. 

Najlepšie do vankúša, tam ma nikto nevidí. " Z.P.

Nie je práve to najlepšie obdobie na rozprávanie, no často krát sa stáva, že mi povieš "napíš niečo". A tak ti poviem v skratke o tomto období. Dá sa byť šťastne smutný? Asi nie... Ak mám poukázať a objasniť môj psychický stav bytia, nedostali by sme sa nikde. Iba pri Dominiku s knihami v ruke. Ba už len s akými... Škola ma už nenechá stratiť sa v živote vymyslenom. Drží ma tu pevne, mučí ma a čaká kedy zošaliem. Nepreháňajme. 

Je presne to obdobie keď chcem byť

-vedená a milovaná-

Som stratená v mojom pseudosvete plnom myšlienok a nesplnených snov. No predsa som prešťastná, pretože nie som sama. Mám Jeho a jeho. Pripomínam si to deň či noc- aj keď mi maturitný ročník spôsobil elektrické poškodenia. Upratujem si myšlienky a plány. V sobotu mám ísť na svadbu. Na svadbu, na ktorú čakám už 4 roky. Konečne sa vydáva, aká som len šťastná. Keď sa teším z jej svadby, budem sa tešiť aj z mojej? Každá žena túži po princovi- ktorý ju bude hoden. Nie taký ten obyčajný, chvíľkoví-čo nevie čo chce. Ten, čo ťa bude viesť a budete sa vychovávať navzájom. Ten, čo bude tvojou bútľavou vŕbou keď sa stratíš a bude ti ťažko na duši. 

"Stanovila si si, čo od neho čakáš, 

no nespĺňa kritéria?

 Dovtedy nerob kompromisy."

Ty si tvorca svojho života. Máš právo si vybrať. Vybrať to- po čom túži tvoje srdce. Dovoľ aby ho chránil niekto, kto ti neublíži a ak dovtedy takého človeka nenájdeš, zver ho Bohu. Môžno sa snažím o slová múdre- no viem, že za tieto slová by som bola vďačná pred pár rokmi. Opäť mi to pripomína jej vetu: Vedela som, že musím zatvoriť dvere. Zatvoriť a nenechať ich ani len trošku pootvorené. Bolo to ťažké a má to následky. Presne ako si hovorila. Zmenilo vo mne vieru v rozprávky, no mám pocit, že jednu rozprávku som začala žiť bez toho aby som chcela. Proste ma do nej hodili (kto?) a zvyknem sa usmiať. Úprimne. 

Som rada.