sobota, 18. januára 2014

HLADÁM ŤA.


Stratená

Cítili ste sa už niekedy, že všetci okolo vás, vás nemajú radi, zatvárajú pred vami každé dvere?
Prežívam si také obdobie... Neviem čo sním.
Nie je to príjemný pocit.
Priatelia, s ktorými by som sa porozprávala a načerpala od nich nové sily sú príliš ďaleko a nemám sa na koho spoľahnúť. Rozprávam sa vo svojej mysli aké by bolo keby...

Pocit, že vás nechcú vidieť, tak sa len otočíte a idete niekde, kde dúfate, že nebudete zavadzať.
Asi tak som prežila posledný týždeň.
Myslím, že ten ďalší bude rovnaký.
Myslím, že rozumnejšie by bolo sa porozprávať...
Myslím, že nemám odvahu.

Predsa je tu niekto


"Hospodin je so mnou, medzi mojimi pomocníkmi,
 pohŕdavo sa pozriem na tých, čo ma nenávidia.
 Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi,
 ako spoliehať sa na človeka."
  (Ž 118-7:8)

Keď okrem Boha nemáš nikoho , máš vlastne všetko. - čítala som. Nie som sama. Len ako som vravela, že každý zatvára dvere v mojej blízkosti, možno ich mám tiež zavreté a zabúdam, že predsa je tu niekto kto ma bude milovať aj s mojimi chybami. Len naňho zabúdam ako väčšina ľudí.

Keď ostanem sama... spomeniem si. Nie som sama. Nikdy to tak nie je...



Vďaka Ti človek.

A ešte sú tu tí, ktorí mi píšu.
Nie je ich veľa. No predsa mi dokážu zlepšiť deň aspoň o niečo deň.

Pocit, že niekto chce vedieť ako sa máte, ako sa vám darí a podobné záležitosti. 
Dokonca aj ten, ktorý niečo len potrebuje si na mňa musel spomenúť aby mi napísal. No nie? 

"Dokedy mám v duši nosiť starosť
 a v srdci dennodenne žiaľ?
 Dokedy sa bude nepriateľ vypínať nado mnou?"
(Ž 13:3-4)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)