streda 29. januára 2014

ZOHREJE ŤA RADOSŤ.

Zúfalo som stála na zastávke s kufrom a čakala na autobus. Z čítania knižky nič nebolo, pretože snežilo. Krásne a pomaly. Nemám rada sneh a už vôbec nie koncom januára. No predsa to malo niečo do seba. Mala som premočené vlasy, mokré čižmy a studené ruky keďže nemám rada rukavice.
Zima. Povie mi niekto ako v nej mám hľadať krásu?

A teraz tá iná strana.

Ráno sa zobudíš a vidíš krásne zasnežené cesty neporušené nikým.
Stromy biele a hory tiež. Ticho a chlad. Pamätám si to ráno. Presne pred rokom.
Vzala som si župan a vyšla na balkón. Stála som v snehu a usmievala sa.
Užívala si ticho a pozerala sa na všetko biele.
 Neskôr sa mi to už žiaľ nepáči...

Späť ku mne. Zamrznutej na zastávke.

Pozorovala som ľudí.. všade samé mladé páry ruka v ruke.
Poznáš ten pocit, že?
Pocit túžby a smútku zároveň.
Túžby, keď chceš tiež v tom momente niekoho držať, zohriať sa, krátiť si chladný čas
čakajúc na meškajúci autobus a rozprávať sa.
Zažmurkala som... Pozrela sa do zeme a chcela nemyslieť.
Zrazu ma niekto pozdravil.
Náhoda? Alebo mi niekto poslal potešenie?
Bola to moja kamarátka s dobrou náladou ktorá ma rozosmiala a ktorá ani nevedela, že mi odstránila zlé pocity. Neskôr som už sedela v teple, v autobuse.



Keď som prišla domov tak ma na stole čakal teplý čaj od mojej maminy s odkazom "večeru máš v trúbe" . Čaj bol teplý, nemohla byť preč dlho. Pustila som si hudbu a začala piť pomaly čaj.
Sadla som si pri okno a pozerala ako sneží. Stále.

Videli ste Frozen? :)
Postavila som si malého snehuliaka, žiaľ tento asi slnko nebude mať rád!
Predsa mi spravil radosť.

Nájdi si dôvod prečo sa tešiť zo snehu.
... aj keď je okolo chlad a mokro.
... aj keď sa ti nikde nechce.
... aj keď ti nemá kto zohriať ruku.
... aj keď máš premočené nohy.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)