I keď som tento týždeň trocha ochrípkovela, moja kreativita stále nespala a nedala pokoj. S úsmevom na tvári môžem povedať, že som so svojou izbou spokojná aj s mojim čiastočným umením kresliť. Hodiny prespievané pri stene sa oplatili. Keď som sa do tejto izby presťahovala bolo mi asi 10. Bola biela, chladná, neupravená. Prefarbili mi ju a upravili na kombináciu odtieňov ružovej ( no čo, vtedy moje obľúbené farby). No nie len izba starla ale aj ja. Pred mesiacom som sa zobudila a povedala si, že môj život chce zmenu. Začnem teda v mojej izbe. Z môjho ružového kráľovstva je teraz môj vlastný modro-fialový výtvor. Cítim sa byť inde no stále som tam v tej izbe ktorá sa so mnou teší, plače a spieva už 7 rokov. Som z nej naplnená radosťou a pýchou. A ďakujem mamičke ktorá mi tak trochu pomohla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)