Kráčala som krásnym jarným parkom. Je to najpokojnejšie miesto v Nitre. Žiť v tomto meste je pre mňa česť.
Vtáky súťažia o to, kto má krajší, milší hlas. Stromy mi rozprávajú príbehy, ich pocity a rôzne spomienky, no ja ich nevnímam. To miesto je plné energie. Dodáva silu mojej smutnej a opustenej duši. Táto neporušená príroda, malebné miesto, mi dokáže rozveseliť moju, častokrát, stratenú náladu. Vôňa kvitnúcich kvetín je lepšia, ba až pôvabnejšia, než akýkoľvek parfúm na celom svete. No aj tak si myslím, že tieto miesta sú najkrajšie na jeseň, keď listy na stromoch hýria pestrosťou ich skutočných farieb. Už v nich nie je žiaden chlorofil. Svojou krásou dokážu podmaniť nejedno zvedavé oko. Nechala som sa viesť ďalej mestským chodníkom. Neskôr som mala čarovný výhľad na mohutný kopec nazvaný vraj Zobor. Nado mnou bola krásna belasá obloha. Na iných miestach už nachádzam farebné, ale aj šedé budovy. Na prvý pohľad sú dosť staré. Slnko ostro svieti na náš kraj. Pofukoval jemný, teplý vánok. Popritom som sa započúvala do rôznych rozhovorov uponáhľaných ľudí, ktorí žiaľ riešia problém za problémom a nevidia krásu miesta kde žijú. Mestom si žblnkoce krásne priezračná, kryštálová rieka. Nitra je neuveriteľne čarovná. Z kopca, nazývaného Kalvária, je naň naozaj očarujúci výhľad. Okúzlujúce jesenné ráno na záberoch môjho fotoaparátu. Vždy čakám na toto ročné obdobie. Fotografia za fotografiou. Čaro krásy rána je hádam všade rovnaké. Na jeseň je to akoby sa snami celé mesto lúčilo spolu s prírodou v ňom. Dodávalo mi poslednú silu.
Očarená krásou tohto mesta, odchádzam s úsmevom na tvári niekam, kam ma moje nohy zavedú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)